Ružomberok - časti, prišiel do MŠK SCP z Nitry, mal v sobotňajšom zápase na Interi premiéru v ružomberskom drese. V úvodnom jarnom kole (na Slovane) sa najlepší druholigový kanonier, vzhľadom na tréningové resty, nedostal na ihrisku, teraz už ale bol v základnej jedenástke trénera Erika Bogdanovského.
Ako ste spokojný s ružomberskou ouvertúrou? - pýtame sa 25 - ročného futbalistu, pre ktorého bol sobotňajší štart celkove 29. v I. lige.
Je tu viac dôvodov na spokojnosť. Mužstvo získalo tri body, navyše na súperovom ihrisku a ja som strelil jediný a rozhodujúci gól. Čo sa týka predvedeného výkonu, ten by mal hodnotiť tréner.
Chceme ale vedieť aké ste vy mali pocity?
Určite bolo vidno, že nemám toľko nabehané, ako spoluhráči, ale cítil som sa na ihrisku, kým som vládal, dobre. Musím sa však priznať, že keď v 63. min. idošlo k striedaniu, mal som toho plné zuby. Chýba mi ešte zápasová kondícia. V zime som sa tri týždne pripravoval iba individuálne, pretože v nitrianskom klube bol štrajk. Aj keď som na sebe „makal“, je to úplne o inom, ako trénovať s mužstvom.
Jozef, kedy ste sa dozvedeli, že budete v základnej zostave?
V piatok, deň pred zápasom, mi tréner Bogdanovský povedal, že na Interu so mnou ráta.
Môžete nám opísať váš „trojbodový“ gól?
Predchádzal mu rohový kop. V skrumáži pred domácou bránkou sa lopta odrazila ku mne, a tak som neváhal a poslal ju na bránu.
Preblesklo vám v tom čase hlavou, že tento gól bude stačiť na ružomberské víťazstvo?
Niečo také ma vtedy nenapadlo. Veril som však, že už neprehráme. Hoci do konca stretnutia zostávalo času až - až.
Spomeniete si, koľký prvoligový gól to bol vo vašom prípade?
Tuším ôsmy. Sedem som ich mal doteraz na svojom konte.
Ako ste prežívali po vystriedaní, zhruba polhodinu zápasu na lavičke?
Bol to ťažšie, ako byť na ihrisku. Tých tridsať minút sa mi zdalo ukrutne dlhých, akoby bez konca. Chlapci ale aj túto fázu zvládli super, a tak po stretnutí bola v kabíne veľká radosť.
Vráťme sa ešte k vášmu príchodu pod Čebrať. Ružomberskí funkcionári sa ešte v jeseni netajili vážnym interesom o služby útočníka Jelčica. Napokon váš prestup sa „stvrdil“ až tesne pred začiatkom jarnej časti. Ako k nemu došlo?
Ja som sa až v januári dozvedel o konkrétnom záujme Ružomberčanov. Mal som v tom čase nejaké zahraničné ponuky a netajím, chcel som niektorú využiť. Nevyšlo to, čiže som zostal na Slovensku. V prípade Ružomberka zavážilo, že ide o prvoligový klub, s dobrým zázemím a solídnym sponzorom.
Ako sa zatiaľ v mužstve cítite?
Dobre, môžem hovoriť naozaj o „pohodičke“. Chlapci ma bez akýchkoľvek problémov zobrali medzi seba. Zatiaľ sa veru na nič nemôžem sťažovať. So svojim krokom som spokojný.
JÁN SVRČEK