Ružomberok - váčová, Číkošová, Lásková, Michulková, Čiperová, Brestovanská, Růžičková, Gatialová, Ciulisová - odchádzal Ružomberok na stretnutie posledného 14. kola B skupiny Európskej ligy. A to bez dvoch opôr - Michaely Pavlíčkovej a Sanji Veselovej. Prvá z nich sa porúčala ešte predchádzajúcu sobotu (22. februára) a druhá sa rozhodla opustiť ružomberský klub v utorok, po tom, čo s ňou rokovali funkcionári nového (mestského) klubu ohľadom prestupu. Ako jediná vtedy táto legionárka z Juhoslávie nepodpísala hromadný prestupový lístok. A tak Sanja sa len prišla k autobusu rozlúčiť s výpravou, ktorá mala namierené do Bratislavy, kde prespala, aby v stredu na viedenskom letisku nabrala kurz Vilnius. Kým po predchádzajúcom domácom víťazstve nad Schiom (99:66) ešte žila aká - taká nádej na postup nášho majstra medzi posledných osem družstiev, tak pred odchodom do litovskej metropoly sa dalo hovoriť už iba o teoretickej možnosti.
Popri tradičných hráčkach - Bielikovej, Číkošovej a Kováčove - v základnej päťke SCP dostali príležitosť Michulková a Lásková. Avšak chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí. Už
v 3. min. zo zdravotných dôvodov palubovku opustila Bieliková a v ďalšom priebehu sa už na ihrisko nevrátila. S „euroligovým“ torzom sa veru nedalo držať krok s domácim kolektívom.
„Našim šťastím bolo, že súper hral slabo,“ povedala po stretnutí ružomberská trénerka Natália Hejková. „Prvé tri štvrtiny sa oslabený kolektív ešte celkom slušne držal. Veď polčas prehral o jedenásť bodov a pred záverečnou desaťminútovkou bol len šestnásťbodový rozdiel v prospech Vilniusu. V poslednej štvrtine, keď sa prejavila predovšetkým jasná výšková prevaha domáceho tímu, sme už aj fyzicky odišli. Keby súper od začiatku hral na také obrátky ako v záverečnej desaťminútovke, dostali by sme ešte vyšší výprask. Azda i rozdielom päťdesiatich bodov. Za danej situácie šanca na úspech v tomto zápase neexistovala, chcela som však, ale aby ho dievčatá dôstojne odohrali.“
V záverečnom kole slovenský šampión nadiaľku bojoval o poslednú (štvrtú) postupovú priečku do štvrťfinále s Valenciou. Španielsky tím však mal osud vo vlastných rukách. Aj keď po prehre Ružomberka už Valencia (doma s Bourges začínala o tri a pol hodiny neskôr) mala play off v suchu, svoj postup ešte „potvrdila“ víťazstvom nad svojim francúzskym súperom (54:52).
Smutno je určite v týchto chvíľach nielen verným priaznivcom basketbalovej „Ruže“, ale najmä strojcom jej skvelých úspechov - dlhoročnej „duši“ klubu Jozefovi Smolekovi a trénerke Natálii Hejkovej. Nielenže sa končí ružomberské euroligové učinkovanie v ročníku 2002/2003, ale s najväčšou pravdepodobnosťou prichádza i k tomu najhoršiemu. K odchodu Ružomberka z „veľkého“ basketbalu. Po šiestich štartoch vo Final Four najprestížnejšej klubovej súťaže v Európe, z toho dvoch (v rokoch 1999 a 2000) zlatých.
Je známe, že do poslednej chvíle pred začiatkom novej euroligovej sezóny visel vážny otáznik nad štartom ružomberských basketbalistiek. Slovenský majster začal súťaž prakticky bez peňazí a s veľmi úzkym (pre Európsku ligu použiteľným) kádrom. Nečakane však v 1. kole dosiahol senzačné víťazstvo nad GYSEV - om Šopron (75:65) a o týždeň „naservíroval“ ďalšie prekvapenie, keď na španielskej pôde zdolal Ros Casares Valencia 64:54. Potom veľa nechýbalo, aby Ružomberčaniek skončil aj druhý tím lanskej Euroligy Lotos VBW Clima Gdynia. Veď zverenkyne trénerky Hejkovej celý zápas viedli, akurát v závere si Poľky vybojovali predĺženie, v ňom už mali navrch a vyhrali 95:86. Nasledovala trojtýždňová asociačná prestávka. Kormidelníčka SCP mala právom obavy, že niekto podľahne finančným suchotám, a už sa do jej košiara nevráti. Prišli všetky, a tak SCP v ďalšom kole v Parme vyhrali o 31 bodov - 80:39. Do polovice bojov v našej skupine bol Ružomberok na čele osemčlenného pelotónu. V jej odvetnej časti, ba už po Novom roku bolo na družstve viedieť, že čoraz menej je schopné ťahať obrovskú psychickú káru, plnú neistoty. Viac - menej zavádzané dievčatá postupne strácali vieru v lepší zajtrajšok a to sa nemohlo neodzrkadliť na celkovej klíme v družstve i výkonoch. Z ružomberského tímu sa vytratila „fazóna“ a pohoda zo „starého“ roka a postupne v tabuľke klesal. Napokon až na piatu, prvú nepostupovú pozíciu. Lenže, keby sa aj bolo vybojovalo štvrťfinále, s kým by ho Ružomberok hral?
JÁN SVRČEK
