Ružomberok - vlani podarilo postúpiť na záverečný turnaj MS. O tento historický úspech sa zaslúžili aj dvaja mladí futbalisti MŠK SCP Ružomberok Marián Kurty a Igor Žofčák. A obaja aj naďalej sú súčasťou kostry tímu trénera Petra Poláka a tešia sa na svoj veľký futbalový Olymp. Spoločná príprava našej dvadsiatky je v plnom prúde. Po návrate z turnaja Juvenil Copa del Atlantico na Kanárskych ostrovoch a pred sobotňajším odchodom na sústredenie do Ománu, ktoré súčasťou sú aj dva prípravné zápasy, sme si na chvíľku sadli s Mariánom Kurtym, s kapitánom Polákovej družiny.
Povedzte nám niečo o týždni strávenom na Kanárskych ostrovoch a o tamojšom turnaji, na ktorom Slovensko vo finále až v predĺžení podľahlo favorizovanému Španielsku 2:3, keď v riadnom hracom čase sa stretnutie skončilo nerozhodne 2:2.
Z našej zimy sme prišli do krajiny, kde teplota sa za celý čas nedostala pod dvadsať stupňov Celzia. Keď sme prvý raz po príchode vybehli na zelený trávnik, bol to pocit, ako keď „decká” pustíte do cukrárne. Okrem dvoch zápasov sme trénovali a hlavne sa venovali technicko-taktickým činnostiam a aj rozborom predchádzajúcich zápasov. Na turnaji sme odohrali dve stretnutia. V prvom, ktoré sa skončilo našim víťazstvom 2:1, nás Gabun trošku zaskočil svojim „africkým“ štýlom. Išlo o rýdzo behavý futbal. Nie veľmi taktický, ale v konečnom dôsledku pomerne účinný. Myslím si, že pre nás všetkých to pred svetovým šampionátom bola dobrá skúsenosť. Nuž a o sile domácej španielskej reprezentácie ani netreba hovoriť. Bol to veľmi dobrý zápas, žiaľ pre nás s nešťastným koncom. Smelo môžem povedať, že sme mali na víťazstvo, ale napokon o všetkom rozhodla „vymyslená” jedenástka v predĺžení. Tréner Polák celý pobyt na Kanárskych ostrovoch veľmi pozitívne hodnotil. Videl som na ňom, že je spokojný.
Z „Kanárov“ prišla správa, že ste bol vyhodnotený ako najlepší hráč turnaja. Čo, podľa vás v tomto smere rozhodlo?
Neviem, čím som organizátorov turnaja upútal. V našom tíme bolo nás viac, čo nám oba zápasy vyšli. Zároveň kriticky musím priznať, že v mojej hre sa vyskytli i nedostatky. Bol vidno dlhý čas, čo som na „živej“ tráve s loptou nepracoval.
Ako atmosféra vládla v družstve počas tejto fázy spoločnej prípravy?
O nás je už známe, že tvoríme dobrú partiu. Takže možno hovoriť len o pohode. Veľmi dobre sa cítim v tomto výbere.
Prezradíte nám, s kým v družstve najlepšie vychádzate? Bývate na reprezentačných akciách s vašim klubovým kolegom Igorom Žofčákom?
Mám tu niekoľko dobrých kamarátov, ťažko zvlášť niekoho vypichnúť. Ja zvyknem bývať s Banskobystričanom Viktorom Pečovským, s Milanom Ivanom z Trenčína a Tomášom Labunom, ktorý momentálne pôsobí vo Švajčiarsku.
Prejdime trošku k blížiacim sa majstrovstvám sveta. Žreb „poslal“ Slovensko do A skupiny, ktorej ďalšími účastníkmi sú Burkina Faso, Panama a domáce Spojené arabské emiráty. Čo poviete na túto spoločnosť?
Pri prvom pohľade každý hovoril o ľahkej skupine. Postupne ale získavame poznatky o našich súperov a môžem povedať, že žiadna prechádzka sa veru nečrtá. Máme informácie, že aj Spojené arabské emiráty či Burkina Faso, majú svoju silu i futbalové osobnosti vo svojom strede. Budú to určite ťažší súperi, ako sa zdalo na začiatku. Veď napríklad Burkina Faso v Afrike vyradila také tímy, sko sú Ghana alebo Nigéria.
Tešíte sa už na záverečný turnaj majstrovstiev sveta?
Jednoznačne. Veď ak sa tam dostanem, pôjde o prvý veľký vrchol v mojej futbalovej kariére. -svr-
