berok - Parma, prišiel za taliansku stranu asistent trénera Maurizio Marinucci. Ten už pri príchode do tlačového strediska sa ospravedlňoval, že len v taliančine je doma. Keďže niečo dokázal povedať aj „lámanou“ angličtinou, novinári si mohli zpísať: „Konečný výsledok, vzhľadom na priebeh stretnutia, by mohol byť pre nás i prijatelnejší. Na konci zápasu sme postrácali lopty, a tým narástol bodový rozdiel v prospech Ružomberka. Súper nám výraznejšie ušiel najmä zásluhou rýchlych protiútokov.“
Keďže na M. Marinuciho (na tlačovke zastupoval hlavného kouča Alberta Bucciho) neboli vznesené ďalšie otázky, mohla svoje hodnotenie predostrieť domáca kormidelníčka Natália Hejková. „Bol to pre nás veľmi ťažký zápas,“ zdôraznila ružomberská trénerka na začiatku. „Priniesol upracovaný basketbal. Stretnutie sme vyhrali vyložene vôľou a nasadením v obrane. Hoci aj tu sa vyskytlo strašne veľa chýb. Nie je ale sa čo diviť. Takmer vždy nám chýbal jeden, či dokonca pol krok a zároveň aj trošku viac života. Lenže príprava na zápas bola taká, akú som ešte počas svojej trénerskej kariéry nezažila a už nikdy ani nepriala. Bez večere, s debatou až do noci. Dievčatá strašne chceli vyhrať, lenže nervozita v našich radoch mala obrovské rozmery. Nedokázali sme presne trafiť ani z najvyloženejších pozícií. V posledných piatich minútach, keď to odrazu všetko z hráčok spadlo, boli ako vymenené. Dokázali dať tri trojky a úspešne zakončiť ďalšie akcie. Dokonca aj tie dievčatá, ktoré sa celý zápas strelecky trápili. Keď prišlo uvoľnenie, sme aspoň čiastočne potvrdili, že náš výkon ide hore. S tou „muškou“ to bolo až neuveriteľné. Doobeda sme mali krátky strelecký tréning a dievčatá triafali ako z partesu. V samotnom zápase sa ale ukázalo, čo všetko dokáže mimoriadny psychický tlak. Napriek všetkému, mám veľkú radosť z víťazstva. Počas stretnutia nás zväčša nad vodou svojimi bodmi držala Veselová a neskôr Číkošová. Svetlým momentom bol euroligový debut Brestovanskej na domácej palubovke. Navyše nám veľmi pomohlo, že táto 18-ročná dievčina mohla načas vystriedať Bielikovú. Iveta patrila k tým hráčkam, ktoré v utorok večer pobudli v klube najdlhšie, pretože dorábala ešte aj nejaké veci ohľadom dresov. Na Bielikovej bolo vidno, že je zo všetkého úplne vyčerpaná.“
Dokedy v utorok boli dievčatá v Koniarni? - znela otázka na N. Hejkovú. „Niektoré odišli o pol jedenástej, ale boli i také, čo klub opúšťali hodinu pred polnocou.“ Logicky na pretrase boli i netradičné snehobiele dresy. „Dúfam, že boli iba na tento zápas. Bol to taký menší protest,“ uviedla trénerka a s úsmevom dodala: „Dievčatá podotkli, že keď už nič iné, čiže žiadne logo na nich nebude, uvedú si na ne aspoň svoje mená. Pretože momentálne ich sponzorujú rodiny.“
Čo by sa stalo, keby ste nenastúpili? „Bol by to absolútny koniec,“ jednoznačne ružomberská kormidelníčka zareagovala na ďalšiu otázku. „Nehovoriac už o tom, že by mi bolo veľmi ľúto všetkých ľudí, ktorí sa na tento zápas hotovali prísť. Hráme totiž pre ľudí, pre divákov. Som rada, že sa tento zápas odohral. Myslím si, že by bolo nešportové nenastúpiť. Vôbec by sme si s tým nepomohli.“
Tesne po stretnutí bola reč aj o tom, čo ďalej s majstrovskou „Ružou“. „Keďže som večný optimista, stále verím, že nepríde koniec,“ povedala trénerka Hejková. „Lenža hranica, za ktorú už dievčatá nepôjdu a nebudú ochotné hrať sa blíži. Bála som sa, že tak stane už teraz. Veru, neviem, čo bude ďalej.“
JÁN SVRČEK
