raznil v úvode tlačovej konferencie lodivod družstva Ros Casares Valencia Esteban Albert, ktorý nezakrýval obrovskú radosť z nečakaného úspechu. „Nič iné nám po veľkej prestávke nezostávalo, iba urobiť všetko pre zvrátenie vývoja zápasu. Predovšetkým išlo o výrazné zlepšenie obrany. To sa nám aj podarilo, a tak dievčatá dokázali doviesť stretnutie do víťazného konca.“ Tréner Španielok zvlášť nechcel vyzdvihnúť ani jednu strojkyňu úspechu: „Nebolo by to spravodlivé. Diametrálny rozdiel medzi dvoma polčasmi bol v tom, že v prvom sme nevydarene individuálne bránili, kým po prestávke sa prejavila aj v tejto činnosti predovšetkým sila celého kolektívu.“ E. Albert nezakrýval ani osobné prekvapenie z existenčných „otáznikov“ v ružomberskom tábore: „Šokovalo ma, že klub, ktorý sa pýši dvoma primátmi v Európskej lige a má bohatú tradíciu, momentálne „ide“ na nulový rozpočet.“ Automaticky kormidelník Ros Casares však musel odhaliť i vlastnú klubovú pokladnicu: „Náš ročný rozpočet je zhruba na úrovni trištrvrte milióna eur. Viem, že tímy, čo mieria na najvyššie euroligové pozície, dosahujú až 2 milióny eur.“
„Neviem, čo by som vám povedala, mám toho všetkého po krk.“ Takto začala po Albertovi svoj úvodný monológ domáca trénerka Natália Hejková. „Neviem, či sa mám vôbec púšťať do nejakého basketbalového hodnotenia, pretože v našom prípade sa pomaly o basketbale už ani nedá hovoriť. V ružomberských dresoch na ihrisko vychádzajú „uzlíčky“ nervov. Dievčatá už stratili vieru vo všetko. V seba, vo svoje schopnosti a aj že ešte niečo tu môže byť. Už sa mi to zdá takmer neudržateľné. Nie div, že potom hráčky strácajú v zápase hlavu i rozum. Aj keď sa zápas prehral, ale škoda, že až o dvanásť bodov. Práve jedna z najskúsenejších hráčok „domastila“ záver. Jednoducho, v posledných fázach sa lopta k rozohrávačke ani nedostala. Prehrali sme o nešťastných dvanásť bodov. Ale asi nám to patrí. Myslím si, že nič sa nemá robiť nasilu. Dievčatám ťažko niečo vyčítať. V afekte by mi mohli dokonca odvetiť, že sú amatérky a na mňa kašlú. Mladé hráčky sa v súčasnej situácii opúšťajú a skúsené, ktoré ťahajú po štyridsať minút, prestávajú vládať.“
Lodivodka SCP trošku aj porovnala učinkovanie svojich zverenkýň v novom a starom roku: „V jeseni sme hrali zázračne. To ale nejde do nekonečna. Na začiatku nikto s nami vážne nerátal. Súperi totiž o našich finančných problémoch dobre vedeli. Dokázali sme však prekvapiť. Dievčatá produkovali uvoľnený, otvorený basketbal. Teraz si už ale všetci na Ružomberok dávajú pozor. Preto chce to i viac herného rozumu. Ťažko sa ale hrá s rozumom, keď myseľ je niekde inde.“
Čo ďalej? „Stále je zle. Vyzerá to na bludný kruh,“ ťažká si už zúfalá trénerka ružomberských basketbalistiek. „Predčasom svitla určitá nádej, ale vôbec nič sa odvtedy neudialo. Takto sa to ťahá zhruba trištvrte roka. Čo sa týka našej skupiny, momentálne nám zostáva iba čakať, ako sa všetko vyvinie. Viac - menej bez nás. Žreb nie je jednoduchý, veď vonku nás čakakú napríklad takí súperi ako Gdynia a Bourges, ktorí dokázali vyhrať i na našej pôde. V týchto dueloch pomýšľať na dáky extra výsledok by bolo príliš trúfale. Takže potom nám už zostáva len stretnutie vo Vilniuse a dve domáce vystúpenia s Parmou a Schiom.“
***
Vo štvrok by basketbalistky SCP v 10. kole mali nastúpiť v Gdynii. V čase našej uzávierky ale nebolo nič isté. „V stredu by sme mali odcestovať do Gdynii. Či nozaj odídeme, ešte sa len uvidí,“ povedala nám v nedeľu N. Hejková. „Mám taký pocit, že všetká naša námaha a úsilie boli zbytočné.“ Zdá sa, že nad budúcnosťou špičkového ružomberského ženské basketbalu sa ešte viac zamračilo.
M. Pavlíčková: „Všetko je to frustrujúce.“
Po záverečnom klaksóne viaceré ružomberské hráčky mali zvlhčené oči. Akoby sami nechceli veriť, že doma ich pokorilo družstvo, nad ktorým v Španielsku zvíťazili o desať bodov. „Neustále sa opierať len o šesť, či sedem hráčok je ťažké. Preto aj „zlý“ deň má svoju logiku,“ uviedla Michaela Pavlíčková, ktorá ako prvá po súboji so španielskym tímom mierila do šatne. „Ak chcete dosiahnúť úspech, je nutné dobre hrať celých štyridsať minút, nie len polčas.“ Čo sa stalo po zmene strán? - spýtali sme sa pivotky SCP, ktorá v stredu bola najlepšou strelkyňou domáceho kolektívu. „Valencia v druhom polčase zvýšila na nás tlak v obrane. Naozaj dobre bránila. Ale my sme zase hrali veľmi zle v útoku.“ Celkove svoje pocity česká basketbalistka v službách slovenského majstra vyjadrila veľmi stručne: „Všetko je to frustrujúce.“
Ružomberská kapitánka Iveta Bieliková zostala po stretnutí fyzicky i psychicky zničená sedieť na lavičke. „Čo povedať? Jednoducho, už nevládzem. Moc som unavená,“ vravela hráčka, ktorá opäť odtiahla plných štyridsať minút. Prežívate jeden z najhorších pocitov v tejto sezóne? „V tejto sezóne už tých zlých pocitov bolo neúrekom. Ani neviem, kde zaradiť túto prehru,“ reagovala smutná Iveta. - svr -
