Liptovský Mikuláš/Tuscon - . vo veku 100 rokov maliar Koloman Sokol. Len mesiac predtým oslávil tento rodák z Liptovského Mikuláša svoje sté narodeniny. Pri tejto príležitosti si v jeho rodnom meste uctili Sokolov život a dlhoročnú tvorbu otvorením Centra Kolomana Sokola.
Jedným z posledných rodákov, ktorý mal v decembri minulého roka možnosť stretnúť sa s majstrom, bol primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský. „Už pred mesiacom Koloman Sokol hovoril o veľkej únave. Nečudo, veď krátko predtým silou vôle vybojoval ťažký zápas so zápalom pľúc,„ spomína na nedávnu návštevu v arizonskom Tuscone A. Slafkovský.
Rodák z Liptovského Mikuláša Koloman Sokol vyrastal bez rodičov a pôvodne sa vyučil za údenárskeho majstra. Veľké nadanie ho však previedlo k umeniu. Po externom štúdiu na súkromnej kresliarskej škole Eugena Króna v Košiciach odišiel do Bratislavy, kde študoval v maliarskej súkromnej škole Gustáva Mallého. V rokoch 1925-32 študoval na Akadémii výtvarného umenia (AVU) v Prahe, kde bol žiakom Tavíka Františka Šimona a Maxa Švabinského. Od francúzskej vlády získal v roku 1932 štipendium na pobyt v Paríži. Tam sa osobne spoznal s Pablom Picassom a Františkom Kupkom.
V Mexiku, kam ho pozvala tamojšia vláda, ho v roku 1937 vymenovali za profesora na Escula Nacional de Artes Plasticas mexickej univerzity a na univerzite v Mexiku učil v rokoch 1937- 43. Potom žil a pracoval v USA.
Po vojne krátko pôsobil v Prahe a v roku 1946 prišiel do Bratislavy, kde učil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte. O rok neskôr (1947) ho vymenovali za člena Slovenskej akadémie vied a umení a získal Národnú cenu za umenie. V roku 1948 mal v Paríži grafickú výstavu, ktorou ukončil pobyt v Československu a definitívne sa usadil v USA, v Bryn Mawr v Pensylvánii.
Koloman Sokol sa od raných začiatkov venoval najmä grafike, drevorezu, kresbe a postupom času sa prikláňal k maliarskemu poňatiu svojich diel. Ako svojbytný maliar, grafik a vizionár hlboko zasiahol do umeleckého vývoja viacerých generácií výtvarníkov na Slovensku a v zámorí.
Majster Sokol sa stal členom viacerých zahraničných umeleckých spoločností. Vystavoval v Chicagu, Los Angeles, Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nicarague, v Štrasburgu, ale aj vo Viedni, Varšave a Krakove a Prahe. Po príchode na Slovensko viackrát vystavoval v Bratislave a v Oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas svojho plodného života umelec získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václav Havel v roku 1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka. Jeho významné dielo ocenili aj na Slovensku. V roku 1992 mu udelili Cenu ministra kultúry SR za celoživotné dielo. Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1997 udelil Rad Bieleho dvojkríža.
Rodina Kolomana Sokola nechala - na jeho želanie - majstra spopolniť. Ako sme sa dozvedeli, jeho popol rozdelia pravdepodobne na tri časti. Dve z nich ostanú za morom - v Pensylvánii a Arizone. Tretia by mala odpočívať
v rodnom meste - v Centre Kolomana Sokola v L. Mikuláši.
ZUZANA ZIMÁNIOVÁ
