oby „zabudli“, že sú nováčikom v našej najvyššej futbalovej súťaži v tejto vekovej kategórii. O jeseni smelo možno hovoriť ako o spanilej jazde zverencov trénera Viliama Hyravého. Jeho kolektív si už tri kolá pred skončením jesennej časti zabezpečil na jar účasť v skupine o 1. 8. miesto. Ružomberskí dorastenci však sa ani s týmto neuspokojili a dotiahli to až na prvenstvo vo východnej skupine I. ligy. Jesenná bilancia hovorí o 11 víťazstvách, 5 remízach a 2 prehrách kolektívu, ktorý bol určite nemalým prekvapením pre ostatné celky.
Vráťme sa ešte trošku k vášmu vstupu na trénerskú dráhu. Ako to vlastne bolo po skončení vašej aktívnej činnosti? pýtame sa trénera starších dorastencov MŠK SCP Ružomberok Viliama Hyravého.
Keď som pred rokom skončil svoje pôsobenie v A mužstve, začal som robiť v staršom doraste asistenta trénerovi Štefanovi Zvalovi. V priebehu jarnej časti musel Zvalo odísť a sezónu sme dotiahli s Karolom Hrnčiarom. V lete som sa stal prvým trénerom starších dorastencov, keď asistenta mi robí Roman Vavrovič.
S akým kádrom ste ako nováčik vstúpili do I. dorasteneckej ligy. Spokojní ste boli s prípravou družstva?
Po predchádzajúcej sezóne z kádra kvôli veku odišlo sedem chlapcov. Na druhej strane kolektív bol doplnený hráčmi z mladšieho dorastu. Za veľmi dôležité považujem, že počas letnej prípravy sme štartovali na troch kvalitných turnajoch a asi najviac nám dal Zlatý kahanec v Ostrave. Prípravu som hodnotil ako vydarenú.
Viliam, prezraďte nám. Keď ste si pred jeseňou v duchu všetko premietali, čo vám vyšlo?
Nezakrývam, mal som zo štartu novej sezóny určité obavy a cítil som aj vnútornú nervozitu. Medzi prvou a druhou ligou je totiž kvalitatívny rozdiel. Vravel som si, že budem nesmierne šťastný, ak sa chlapcom podarí postúpiť do prvej štvorky, aby sme sa na jar mohli stretnúť s najlepšími tímami zo západnej skupiny. Napokon sa splnil nielen tento môj veľký sen, ale prišlo ešte aj niečo navyše. S prvým miestom som absolútne nerátal. Avšak, urobilo mi obrovskú radosť.
Pozrieme sa trošku na jesennú časť, v ktorej desať družstiev odohralo po osemnásť zápasov. Čiže stretli sa dvakrát, doma i vonku.
Štart do I. ligy veru nebol veľmi vydarený. V 1. kole sme doma s Humenným ešte dvadsať minút pred koncom prehrávali 0:2. Chlapci ale potom dokázali takmer stratený zápas dotiahnúť do remízového konca. Vzápätí prišlo mimoriadne cenné víťazstvo v Prešove 3:1. Pre nás všetkých to bolo veľké a príjemné prekvapenie. V 3. kole sme doma zdolali ďalšieho veľkého ašpiranta na najvrchnejšie priečky Žilinu 2:0. Na to prišla remíza 1:1v Bardejove a víťazstvo (2:0) v ťažkom dueli v Banskej Bystrici s Duklou...
Ružomberské družstvo len dvakrát opúšťalo ihrisko bez bodového zisku v Trebišove a doma s Prešovom. Aké to boli stretnutia?
V Trebišove išlo o výbuch celého kolektívu. Zahrali sme veľmi zle a tak sa zrodila prehra 0:2. Naopak s Prešovom chlapci odohrali veľmi dobrý zápas. Ešte v polovici druhého polčasu vyhrávali. Navyše Ondovčák mal veľkú príležitosť na „poistenie“ nášho vedenia, ale z päťky netrafil bránku. Napokon po dvoch našich hrubých chybách hostia vyhrali 2:1.
Z tabuľky vyplýva, že Ružomberok má najlepší útok i obranu. Nastrieľal 47 gólov a len 11 inkasoval...
Je to tak. Môžem skonštatovať, že jednotlivé naše rady boli vyvážené. Od brankára až po útočníkov. Myslím si, že sme mali dobre prepracovanú obrannú činnosť. Dôležité bolo, že do útoku sa zapájali viacerí hráči, a to aj z druhej či tretej línie.
Ktorí chlapci sa z vašej partie ukazujú ako najperspektívnejší?
V družstve je niekoľko dobrých typov. Ja by som zvlášť spomenul tých chlapcov, čo najpravidelnejšie hrávali Michala Drengubiaka, Radoslava Ondovčáka, Jána Ovšianika, Mareka Palugu, Miroslava Kobolku, Dušana Šventa, Erika Jendrišeka a Miloša Kuceka. Oni predovšetkým ťahali tú našu „káru“.
A ako to vyzerá vo vašej streleckej tabuľke?
Najlepším strelcom je Jendrišek, ktorý zaznamenal 12 gólov, Kucek dal 8, Janík a Kobolka po 6.
S tréningovou morálkou chlapcov ste boli spokojní?
V tomto smere sa nevyskytol ani najmenší problém. Je to dobrý kolektív. Sám si s chlapcami na tréningu zahrám a vždy sa „nanominujem“ medzi tých slabších. Pre všetkých je to veľká motivácia, každý sa chce vytiahnúť a hrá so značným nasadením. Keď niekedy nehrám, už nastáva sklamanie.
Ešte jednu, dve vety k jarnej časti, v ktorej sa vlastne pôjde v boji o titul od začiatku.
Myslím si, že celý kolektív sa na skupinu o 1. - 8. miesto teší. Veď chlapci zavítajú na Slovan, na Inter a tiež do Trenčína či Dubnice. Sú to určite väčšie lákadlá, ako napríklad cestovať do Trebišova alebo Humenného. -svr-
