Bešeňová - ovinár, stíchol každý rozhovor. Príčinu môžeme len tušiť: Buď sa policajti novinára báli natoľko, že mu nedôverovali alebo si mysleli, že povedané ihneď uverejní!
Svedkami inej situácie sme boli na neformálnom stretnutí novinárov s policajnými hovorcami okresov v Žilinskom a Trenčianskom kraji, ktoré sa uskutočnilo 27. novembra v rámci seminára s názvom Polícia a média v Hoteli Termal v Bešeňovej.
Aj tu stíchol rozhovor, nie však preto, že sa policajti novinárov báli či nedôverovali im. Bolo to z iného, pre nás, oveľa príjemnejšieho dôvodu: Policajtov prekvapilo koľko novinárov na stretnutie prišlo! Ticho teda netrvalo dlho. Po vzájomnom predstavovaní pobudli novinári s policajnými hovorcami v príjemných rozhovoroch.
Neformálne stretnutie s novinármi bolo súčasťou dvojdňového večerného programu seminára, ktorý organizovalo Krajské riaditeľstvo PZ v spolupráci so svojimi trenčianskymi policajnými kolegami a Nadáciou otvorenej spoločnosti. Cieľom seminára, ktorý bol určený pre starších referentov - preventistov vnútorných odborov PZ, bolo pripraviť policajtov na efektívnu komunikáciu s médiami. Počas dvoch dní mali účastníci seminára z policajných radov možnosť vyskúšať si písanie tlačového vyhlásenia, cvičiť vystúpenia na kameru a rozhlasový mikrofón. V bohatom programe nechýbali teoretické témy ako: vzťah polície a médií, metódy práce s médiami a organizácia vzťahov...
„Myslím si, že tento seminár bol určite prínosom. Vyplnil medzery v komunikácii, ktoré tu niekedy boli,„ povedal hovorca Krajského riaditeľstva PZ v Žiline Kpt. Mgr. Radovan Kyselica.
Hovorí sa, že novinári by vraj mali byť maximálne objektívny. Keď som už teda toto relatívne pravidlo porušil už v spôsobe, akým som vyberal vhodné informácie, ktoré som v článku použil (objektívny spôsob totiž neexistuje), neodpustím si ani nasledovnú poznámku: Keď som ako čerstvý študent žurnalistiky po prvýkrát sedel na prednáške o teórii masovej komunikácie, k profesorovmu výkladu o bariérach, ktoré narúšajú efektívnu komunikáciu, som v mysli k už známemu prostrediu, kultúre a rodine, prikladal ďalšie ako strach, nedôvera... Pokračovať by sa určite dalo donekonečna. Som však rád, že existujú ľudia, ktorí sa snažia tieto bariéry v komunikácii odstraňovať. Nie vždy sa to darí, ale za pokus to predsa stojí.
VLADIMÍR BUZNA
