Demänovská Dolina - ná stratégia v budúcnosti boli predmetom päťdňového rokovania Rady spoločnej organizácie Interoceanmetal. Členovia z Ruskej republiky, Poľska, Bulharska, Kuby, Českej republiky a Slovenska sa na historicky prvom zasadaní na území Slovenska stretli v dňoch 11. až 15. 11. v Demänovskej Doline.
Odpočet organizácie za uplynulé obdobie podal jej generálny riaditeľ Riszard Kotlinski. S príspevkom vystúpil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Peter Stanko. Záver zasadnutia v Demänovskej doline patril prerokovaniu finančnej situácie, realizácii plnenia členských záväzkov ako aj návrhu plánu činnosti a rozpočtu na nasledujúci rok.
Viac než storočie je známe, že v niektorých častiach dna oceánov sa nachádzajú polymetalické konkrécie, ktoré by v budúcnosti mohli byť zdrojom nerastných surovín pre ľudstvo. Konkrécie sú nepravidelné útvary, tvarom a veľkosťou pripomínajúce zemiak, či menší karfiol. Nachádzajú vo veľmi hlbokých častiach morí, niekedy až do 5000 m pod vodou a obsahujú ekonomicky zaujímavé množstvá mangánu, niklu, medi, kobaltu a iných kovov. Pre ľahšie pochopenie hustoty konkrécií na morskom dne je potrebné uviesť, že sa ich na jednom metre morského dna nachádza 5 – 40 kg. Očakávaná ťažba nerastných surovín z morského dna by mala predstavovať cca. 3 milióny ton ročne.
Už v roku 1970 na Valnom zhromaždení OSN (VZ OSN) predniesol delegát Malty Arvid Pardo informáciu o týchto zdrojoch. Následne vznikla Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) so sídlom v Kingstone na Jamajke. Slovenská republika sa riadnym členom MOMD stala v apríli 1996. Spoločná organizácia Interoceanmetal, do ktorej patrí aj Slovensko, vznikla na základe medzinárodných rokovaní ako priekopnícky investor a bola jej pridelená plocha (150 000 km štvorcových) morského dna v rovníkovej oblasti Tichého oceánu, v priestore medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom. O túto plochu sa okrem našej krajiny s nami delia aj ďalšie krajiny združené v spoločnosti Interoceanmetal: Ruská republika, Poľsko, Bulharsko, Kuba a Česká republika. Na každý štát pripadá šestinový podiel z pôvodne pridelenej plochy morského dna. - V súčasnosti sa zameriavame na problém ťažby surovinového bohatstva ukrytého pod vodou. Prvú etapu pozostávajúcu z výskumu lokality, z ktorej sa má v budúcnosti ťažiť, máme už úspešné za sebou, - povedal generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR RNDr. Jozef Franzen.
Medzinárodná spoločnosť Interoceanmetal nie je jedinou, ktorá sa výskumom a ťažbou nerastných surovín priamo zaoberá. Ako nás informoval J. Franzen, len v oblasti medzi Havajskými ostrovami a Mexikom je 12 území, kde výskum realizujú.
VLADIMÍR BUZNA
