Ružomberok - ž vlastne samozrejmosť,“ tvrdí tréner tamojších futbalistov Jozef Kmeť. Tak tomu je aj teraz po prvom „polčase“ liptovskej „jednotky“. Futbalisti TJ Máj Černová po trinástich jesenných kolách trónia na druhej priečke s 24 bodmi (7 víťazstiev, 3 remízy, 3 prehry). „Relatívne druhé miesto je dobré,“ pokračuje černovský kormidelník. „Avšak fakt, že na vedúci Jamník strácame deväť bodov, nás nectí. Je to značná strata. Navyše pod nami sú dosť minimálne bodové rozdiely. Na jar stačí v dvoch, troch zápasoch zaváhať a už ste v dolnej polovici. Navyše v odvetnej časti čaká mužstvo viac stretnutí vonku.“
Takže pred sezónou sa v Černovej hovorilo iba o predných priečkach? Či aj o postupe? - znie naša otázka na J. Kmeťa.
- Prípravé zápasy počas letnej prestávky nás všetkých nabádali k miernemu optimizmu. O nejakých konkrétnych cieľoch ale pred sezónou nebola reč. Skôr som chlapcom prízvukoval, že treba zostať pri zemi a ísť od zápasu k zápasu.
Počas leta došlo i k určitým hráčskym pohybom...
- Z hosťovania vo Švošove sa nám vrátil Krivoš, z dorastu do „áčka“ prešiel Můller a konečne sme získali aj rovnoceného brankára k Jančovi, a to v Krajníkovi z Likavky. Na druhej strane sa hosťovanie u nás skončilo Bobekovi, ktorý sa vrátil do Likavky.
Pozrime sa teraz na vaše plusy a mínusy jesennej časti.
- Začiatok bol sľubný. Najprv sme doma deklasovali Hubovú 6:1, potom vyhrali v Iľanove 3:2 a do tretice na vlastnom ihrisku s Lúčkami 1:0. Na to prišla nečakaná bezgólová remíza v Likavke. U tohto súpera bol totiž zámer naplno zabodovať. Za prvé väčšie zaváhanie však považujem zápas 4. kola doma s Kvačanmi, v ktorom mužstvo iba remizovalo 2:2. Dodnes však hlavne nemôžem „stráviť“ prehru 1:2 v poslednom kole vo Vlachoch. Po celé stretnutie sme boli jednoznačne lepším mužstvom. Chlapci ale doplatili nielen na trestuhodné nepremeňanie šancí, avšak aj na mimoriadnu nepriazeň rozhodcu. Ten nám napríklad neuznal gól, či neodpískal čistú jedenástku. Na druhej strane spokojnosť môžem vysloviť s tým, že v domácom prostredí mužstvo ani raz neprehralo, akurát dva razy remizovalo. V tom nastal pokrok oproti predchádzajúcej sezóne. Viac to však chcelo priniesť bodov z ihrísk súperov. Okrem víťazsttiev v Iľanove a v Stankovanoch a remíze v Likavke, sme sa v ostatných zápasoch vracali s prázdnymi rukami. Za „zbytočné” považujem prehry v Liptovskej Lúžnej a v Liptovských Sliačoch. V oboch dueloch sme boli domácim minimálne vyrovnaným súperom. Hráči ale pykali za nepremeňanie šancí.
Čiže koncovku možno v jesennej časti označiť za najväčšiu slabinu mužstva?
- Určite. Doplácali sme na svoju streleckú nemohúcnosť. Po odchode Bobeka, chýba Černovej typický zakončovateľ a tak nemá kto dávať góly. Najlepším strelcom mužstva je strednopoliar Juraj Moravčík s ôsmimi gólmi.
Vráťme sa k stretnutiu s vedúcim Jamníkom, v ktorom ste doma remizovali 1:1. Ako sa vám javil líder súťaže, ktorý si po jesennej časti udržal neporaziteľnosť?
- Bol to zápas dvoch rozdielnych polčasov. V prvom sme mali jasne navrch. Hostia sa do prestávky iba bránili. V druhom polčase ale zapli a dokazovali, prečo sú na čele tabuľky. Myslím si, že Jamník má kvalitné mužstvo a hrá dobrý futbal.
Aká bola v jeseni tréningová morálka?
- S dochádzkou na tréningy som bol spokojný. Schádzalo sa na nich dvanásť až štrnásť hráčov, čo pokladám za slušný počet.
Čo na jar? Pokúsi sa ešte Černová zamiešať „postupové” karty?
- Samozrejme, chceme Jamníku sťažiť cestu vyššie. Na druhej strane sme však realisti. V prípade postupu do V. ligy ba u nás muselo dôjsť k doplneniu kádra minimálne o dvoch futbalistov. O jedného zakončovateľa a jedného záložníka. V tomto zložení by som mal značné obavy z učinkovania v V. lige. -svr-
