Partizánska Ľupča - /2002 sa po spanilej jazde stali víťazmi III. A triedy. Mužstvo pod vedením trénera Róberta Mužilu si v „trojke“ vybojovalo prvenstvo s pätnásťbodovým náskokom pred druhou Komjatnou. Slovan mal vlani závideniahodnú bilanciu, ktorá pozostávala z pätnástich víťazstiev, dvoch remíz a jedinej prehry. P. Ľupča sa však nezľakla ani súťaže, ktorá je o jedno poschodie vyššie. Tamojší futbalisti, už ale pod taktovkou nového kormidelníka Ladislava Slotu, prakticky celú jeseň boli na čele II. triedy. Až prehra v poslednom kole v Pribyline (1:4), ich „vďaka“ skóre posunula „až“ na tretiu „polčasovú” priečku, za V. Dubovú a L. Štiavnicu. Pripomeňme si, že až štyri celky na špici, vrátane štvrtej Pribyliny, „zimujú” s rovnakým zásahom, a to 28 bodov.
Vráťme sa ešte stručne k vášmu postupu. Vyzývame predsedu Slovana Partizánska Ľupča Ladislava Rybáka. Čo pre futbal v obci znamenal?
- Približne pred desiatimi rokmi sa v Partizánskej Ľupči hrala II. trieda, ktorá v tom čase bola na úrovni dnešnej „jednotky“, čiže najvyššou regionálnou súťažou v Liptove. Potom to ale s futbalom v obci začalo ísť veľmi zhurta dole kopcom. Až sme sa zastavili v najnižšej súťaži. Odišli futbaloví „vyslúžilci“ z Ružomberka a zostali len vlastní mladíci, zväčša sedemnásť, osemnásťroční chlapci. Keď pred ôsmimi rokmi to vyzeralo na zánik futbalu v P. Ľupči, oddiel prevzalo nové mladé vedenie. Jeho cieľom vtedy bolo nedopustiť úplne rozbiť futbal v obci. Ja som mal vtedy dvadsať rokov. Lanský postup je pre nás určitým zadosťučenením, že sme sa vtedy nevzdali a zabojovali.
Môžete nám prezradiť, s akými ambíciami nováčik vstupoval do II. triedy?
- Keď sme sa prvý raz rozprávali s trénerom Slotom a zvažovali možnosti mužstva, hlavne sme mysleli na záchranu. Nikto nemal „veľké oči“, zostávali sme pri zemi. Až postupne sme začali byť v našich plánoch smelší. Mužstvo vyhralo prvé dve stretnutia doma, a to s L. Osadou a V. Dubovou. Vzápätí prišla remíza v Smrečanoch-Žiari. Bol to sľubný a nečakaný štart. V žiadnom prípade sme ho však nepreceňovali. Po tom štvrtom, piatom kole, už ale náš pohľad bol optimistickejší. Nadobudli sme presvedčenie, že si možno trúfať aj na viac, ako na udržanie sa v súťaži. Veru, nikomu by som neveril, keby mi pred štartom sezóny vyveštil, že nazbierame toľko bodov. V prvom rade išlo o zhodnotenie tréningovej disciplíny a práce Ladislava Slotu.
Z vašich slov jednoznačne hovorí spokojnosť. Pozrime sa ale i na druhú stranu mince. Ktoré zápasy z jesene vás mrzia?
- Najmä remízy v Liptovskej Teplej, s Ondrašovou a s Liptovskou Štiavnicou. Úplne najviac nás všetkých ale hnevá nevydarené stretnutie posledného kola v Pribyline. Bol to „výbuch“ po každej stránke. Na druhej strane zase mužstvo získalo body, s ktorými sa vôbec nerátalo.
Aká je skladba hráčskeho kádra?
- Máme mladý „mančaft“. Akousi výnimkou je najstarší hráč 33-ročný Juraj Zachej. Okrem štyroch „cezpoľných“, kolektív len naši odchovanci. Dúfam, že „jesenná” partia zostane pokope a ešte sa nám aj podarí posilniť mužstvo o dvoch hráčov.
Prejavilii sa dobré výsledky aj na diváckom záujme?
- Určite. Na domáce stretnutia chodí oveľa viac ľudí ako predtým. Ľudia nás chodia povzbudzovať i na súperove ihriská. Neraz majú aj vonku početnú presilu.
Prezraďte nám. Chce Partizánska Ľupča sa pokúsiť aj o ďalší postup, a tak o návrat do súťaže, v ktorej niekedy hrávala?
- Za každú cenu nie, ale budeme bojovať o čo najlepšie umiestnenie zo všetkých síl. Aj o postupovú priečku. Dôležitá ale bude kvalita kádra. Aby nedošlo k jej poklesu, naopak ešte vzrástla.
V čom ste vnímali najväčší rozdiel medzi druhou a treťou triedou?
- „Dvojka“ je podstatne kvalitnejšia súťaž. Hrá sa v nej technickejší futbal. Náročnosť zvyšuje a zároveň i zaujímavosť i vyšší počet zápasov. -svr-
