Ľubochňa - oskakuje po zelenom stole“. V sobotu tento refrén hymny liptovskej stolnotenisovej veteraniády „dunel“ v jedálni Základnej školy v Ľubochni. Stolnotenisový oddiel miestnej TJ Havran bol (spolu s Obecným úradom a tamojšou „zéeškou“) organizátorom 17. ročníka Turnaja veteránov Liptova. A Ľubochnianci sa svojej „domácej“ úlohy zhostili na jednotku. Všetko urobili preto, aby každý (z 33 účastníkov) sa domov vracal len s nošou pekných spomienok a zážitkov. „Bola to paráda, bez jedinej chyby,“ vzdal úprimný hold organizátorom prezident ŠKST VTJ Ružomberok Milan Bystričan. „Ja navyše sa môžem pýšiť aj veľkým osobným skalpom. Prvý raz v živote sa mi podarilo zdolať, a to v súťaži „open“ Milana Kačníka, ktorý bol svojho času môj veľký stolnotenisový vzor.“
V telocvični ľubochnianskej základnej školy sa urputne bojovalo o každú loptičku a najdlhšie medzi „mládežníkmi“ od 40 do 50 rokov. Pri guláši a ďalších dobrotách v jedálni už ale vládla skvelá, „nesúťažná” atmosféra. Veteráni sa najprv potrebovali striasť celodennej únavy, doplniť vydanú energiu a potom sa už rozprúdila živá neformálna debata. Samozrejme na rad prišlo ocenenie najlepších a potom viackrát návraty „celuloidovej“ hymny. „Stolný tenis, stolný tenis, to je prekrásna hra, ruky, postreh, rozum, v tom musí byť súhra“. Takto znie úvodná sloha piesne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou liptovskej veteraniády za zelenými stolmi.
„Po deviatich rokoch sa opäť táto milá akcia dostala do Ľubochne,“ uviedol šéf poriadajúceho oddielu Vladimír Olos. „Teší nás pekná účasť i športová kvalita turnaja. Kategóriami „open“ sme si osobitne chceli pripomenúť pamiatku prvého a dlhoročného predsedu stolného tenisu v Ľubochni Milana Šarinu, ktorý nás opustil v máji tohto roku. Išlo vlastne o memoriál muža, ktorý bol na čele nášho oddielu od roku 1958.“ Jeden z ďalších „hlavných“ z organizátorského súkolia a pravidelný účastník turnaja 66 - ročný Vojtech Olos za hostiteľov dodal: „Som rád, že sa nám akcia vydarila. Podujatie za posledné roky výrazne povyrástlo. Súčasná kapitola sa nedá ani porovnať s tou, čo sa v Ľubochni konala pred deviatimi rokmi. Veľmi nám pomohla obec i tamojšia škola. Samozrejme, bolo treba pobehať po sponzoroch. Inak by to nešlo. Zvlášť by som tu poďakoval dvom firmám, a to Slovmechaniku Ružomberok a Energasu Kosovo a pánom Pupákovi a Kováčovi. Myslím si, že účastníci sa vracali domov spokojní. A to bol náš nosný cieľ.“
Medzi „štyridsiatnikmi“ si prvenstvo vybojoval Ľubomír Janík. „Konkurencia bola silná, vyrovnaná,“ vravel víťaz najmladšej súťaže. „Veď zišli sa aj hráči, čo hrávajú druhú, či prvú ligu. Priznám sa, snažil som sa na turnaj dobre pripraviť a byť úspešný. Prvenstvo som ale veľmi nečakal. Pred dvoma rokmi to bola druhá priečka, vlani mi moje plány skrížila zlomená noha.“ O kategóriu vyššie za v Ľubochni objavil aj bronzový z tohtoročných majstrovstiev Slovenska telesne postihnutých hráčov v TT 9 Jozef Laučík. „Nepatrím k pravidelným účastníkom tohto známeho „podniku“, ale neľutujem, že som prišiel“, vyznal sa stolný tenista, ktorý medzi zdravými nastupuje za Smrečany-Žiar na zápasy v IV. lige a u telesne postihnutých je členom ružomberského klubu. „Ľubochňa nedávno hrala u nás „majstrák“ a tam „zalobovala“, aby sme prišli.“ Bernard Hatala síce vo „svojej“ katergórii (nad 50 rokov) bol štvrtý, ale v „open“ súťaži (od 40 do 60 rokov) príjemne prekvapil prvým miestom. „Zo začiatku som sa len rozbiehal,“ vysvetľoval slabší štart 55 - ročný člen ŠKST SCP Ružomberok. Súťaž „open“ mi ale vyšla nad očakávanie. Vo finále som s oveľa mladším Milanom Kmeťom prehrával 0:2, predsa sa mi podarilo výsledok otočiť na 3:2 v môj prospech. Nezakrývam, tento turnaj je pre mňa obrovským magnetom. Celý týždeň som sa ako malý chlapec tešil, že sa opäť stretnem so „starými“ kamarátmi. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, nechcem v tejto spoločnosti chýbať.“
Až dva primáty si v Ľubochni vybojoval najúspešnejší účastník turnaja Ružomberčan Miroslav Kasanický. „To už každý vie, že nemal som ani jednu absenciu a v celkovom hodnotení jasne vediem,“ pokojným hlasom skonštatoval mladícky pôsobiaci sedemdesiatnik, ktorý zvíťazil v kategórii nad 70 rokov i v „open“ nad 60 rokov. „V „open“ proti mne stáli viacerí oveľa mladší hráči,“ vysvetľuje stolnotenisový fanatik, ktorý má za sebou vynikajúcu sezónu. Na svetovom šampionáte veteránov vo Švajčiarsku (štartovalo na ňom 2700 hráčov) sa vo svojej kategórii dostal v konkurencii 180 účastníkov do poslednej „šestnástky“. „Finále bolo takým menším bratovražedným bojom. V ňom som Braňa zdolal 3:1.“ Vysoko v celkovom rebríčku turnaja je aj Černovec Štefan Seleši, ktorý tiež patrí k matadorom krásnej akcie. „Raz do roka sa takto zídeme my, stolnotenisoví „vyslúžilci“ a chceme si navzájom dokázať, že sme stále mladí. To je pre mňa tá najcennejšia pointa z tohto turnaja. Úroveň z roka na rok stúpa. Najmä príchodom novicov v najmladšej kategórii. Lenže aj my skutoční veteráni sa snažíme dokázať, že ešte nepatríme do starého železa,“ tvrdil muž, ktorý v najstaršej kategórii si prevzal cenu za 2. miesto.
O Petrovi Kuniakovi je známe, že je nielen kronikárom Turnaja veteránov Liptova, ale i jeho zakladateľom. Preto má najväčšie právo hodnotiť každý ročník. „Nás signatárov podujatia najviac teší, že sme pred rokmi zasadili taký strom, ktorý sa z roka na rok rozrastá. Do výšky, šírky i krásy. Mne zostáva iba poďakovať ľubochnianskym organizátorom, že až nákazlivým spôsobom dokázali svoj vzťah k stolnému tenisu a našej tradícii. Už dnes sa teším na dvadsaťročné jubileum. Bude to o tri roky u nás v Černovej,“ dal sa počuť P. Kuniak. Známy dlhoročný telovýchovný pracovník v našom regióne Ivan Bubelíny prišiel do Ľubochne prišiel ako člen družstva Stredného odborného učilišťa Liptovský Mikuláš, ktoré má svoje „áčko“ v piatej a „béčko“ v šiestej lige. „Dnes som ceny nechal mladším,“ škeril sa „profík“ z regionálneho útvaru Slovenského združenia telesnej kultúry v Liptovskom Mikuláši. „V budúcom roku prestupujem medzi šesťdesiatnikov a tam sa už chcem i medailovo presadiť. Ľubochňa sa skutočne veľmi vzorne zhostila svojej úlohy. Páčilo sa mi, ako sa dokopy v prospech jednej veci dali viaceré subjekty.“ Milan Krejči zo „spoločného“ mikulášskeho auta svojho kolegu ešte doplnil: „Pre nás je tiež zaujímavé sa stretnúť s hráčmi z ružomberského okresu. Veď po rozdelení Liptova už nemáme s nimi taký kontakt, ako predtým.“
Výsledky: od 40 do 50 rokov: 1. Ľ. Janík (OŠK Lisková), 2. Ľ. Tužinský (ŠKST VTJ Ružomberok), 3. M. Kmeť (TJ Máj Černová), od 50 do 60 rokov: 1. M. Kačník (ŠKST VTJ Ružomberok), 2. J. Laučík (Družba Smrečany-Žiar), 3. K. Zubaj (TJ Ľubeľa), od 60 do 70 rokov: 1. V. Uhrovič (Ružomberok), 2. V. Olos (TJ Havran Ľubochňa), 3. B. Kasanický (ŠKST VTJ Ružomberok), nad 70 rokov: 1. M. Kasanický (ŠKST VTJ Ružomberok), 2. Š. Seleši, 3. P. Kuniak (obaja TJ Máj Černová), open od 40 do 60 rokov: 1. B. Hatala (SCP Ružomberok), 2. M. Kmeť, 3. Tužinský, nad 60 rokov: 1. M. Kasanický, 2. B. Kasanický, 3. V. Olos a V. Uhrovič. -svr-
