Ružomberok - gy si basketbalistky SCP Ružomberok ani nemohli želať. Klub, ktorý sa i naďalej zmieta vo vážnych finančných problémoch, má na svojom konte plný počet bodov. Po domácom víťazstve v úvodnom kole s GYSEV-om Šopron, si zverenkyne trénerky Natálie Hejkovej (uplynulú stredu) priniesli dva body aj z Valencie. Tamojší šampión Ros Caraces nepatrí síce k favoritom skupiny, ale v každom prípade ide o veľmi zdatný tím z krajiny, ktorá na tohtoročných majstrovstvách sveta v Číne dobyla piatu pozíciu. Len mimochom, bol to najlepší výsledok Európy. Ros Caraces, ktorý je nástupcom slávnej Dorny, najlepšieho ženského družstva na kontinente v rokoch 1992 a 1993, má vo svojom strede štyri španielske reprezentantky. Z nich krídelníčku Amayu Valdamerovú, zaradili v Číne do All Stars šampionátu.
V našej osmičke po druhom kole už len dva celky majú nulu v kolonke prehier - poľská Gdynia a Ružomberok. A tie si zajtra zmerajú sily vo vzájomnom dueli v ružomberskej Koniarni. Podobná situácia je tiež v B skupine. Na jej čele s dvoma víťazstvami tróni obhajca prvenstva US Valenciennes a VSK Pécs.
„Sme veľmi radi, že to takto dopadlo,“ to boli prvé slová trénerky SCP Natálie Hejkovej pri našom telefonickom rozhovore len pár minút po skončení zápasu vo Valencii. „O našom víťazstve sa rozhodlo v prvom polčase, ktorý sme vyhrali o štrnásť bodov,“ pokračovala ružomberská kormidelníčka. „V druhej polovici stretnutia sme síce neudržali až 22-bodový náskok, ale nebezpečnejšie sa k nám Španielky nepriblížili. Je to vôbec prvé ružomberské víťazstvo vo Valencii. Priznám sa, nerátala som s ním. Na zápas sme ale necestovali ani v porazeneckej nálade. To mi je vždy cudzie.“
S Natáliou Hejkovou
V tlači odznelo dosť informácií týkajúcich sa vašej zložitej a časovo náročnej cesty do dejiska stretnutia. Môžete nám ju trošku priblížiť a potom aj návrat domov?
- O šiestej ráno sme sa v utorok ráno vydali autami do Viedne. Zo schwechatského letiska výprava letela do Barcelony, s presadaním v Zůrichu. Na záver bolo ešte treba absolvovať takmer štyristo kilometrov v prenajatých automobiloch do Valencie.
O pol jedenástej večer sme dorazili do dejiska stretnutia. Samozrejme na žiadny tréning sa už nedalo ani len pomyslieť. Pred spaním sme ešte išli na večeru. Po namáhavej ceste sa už všetkým ozývali žalúdky. Na druhý deň doobedu sa dievčatá dostali do haly. Je to pekný objekt, ktorý patrí mestu. Svojho času sme už v ňom hrali. Cesta späť bola ešte náročnejšia. Z Valencie sme vyrazili vo štvrtok dopoludnia, ale až o dvadsiatej tretej boli vo Viedni. Meškala totiž linka z Zůrichu. Takže tesne pred pol nocou sme niektorí, vrátane mojej maličkosti, sami odšoférovali ďalšie kilometre do Ružomberka. Príchod domov bol o tretej nadránom.
Povedzte nám niečo bližšie k priebehu stretnutia.
- Úvodné minúty boli také „nijaké”, akoby sa oba tímy navzájom testovali. Potom ale naše dievčatá chytili zápas za ten správny koniec. Zlom v náš prospech nastal v druhej štvrtine. Bol dielom veľmi dobrej obrany, z ktorej hráčky vyrážali do rýchlo dopredu. Vynikli tu najmä Bieliková a Kováčová. V záverečnej desaťminútovke mali dievčatá za úlohu dlhšie podržať loptu, ale potom i akcie úspešne zakončovať. To nám nevychádzalo a preto súper v tejto fáze ukrojil z nášho náskoku. Pri rozohrávke dievčtá zbytočne postrácali niekoľko lôpt. Až v tejto časti zápasu sa ako tak presadila obávaná Valdemorová. Som rada, že dievčatá pokračujú v dobrých výkonoch v obrane. Inkasovať vo Valencii iba 54 bodov, je cenné. V útoke sme už ale nezahrali tak dobre ako proti Šopronu.
Vieme, že stretnutie opäť odtiahla len šestica dievčat. Bolo to niečo podobné ako proti Šopronu?
- Celkom nie. Už po troch, či štyroch minútach miesto Michulkovej, ktorá sa nechytila tak, ako v súboji so Šopronom, prišla Lásková. Pri svojom druhom príchode na palubovku, už išlo o úplne inú Michulkovú. V prvom polčase som bola nútená častejšie striedať. Po údere do oblasti nosa a oka, si musela ísť na chvíľku oddýchnuť otrasená Veselová. Ešte do veľkej prestávky Láskovej „vybehlo“ koleno a v ďalšom priebehu už zostala na lavičke. Druhú dvadsaťminútovku naša základná päťka - Bieliková, Michulková, Veselová, Kováčová a Pavlíčková, odohrala bez jediného striedania a aj za celý zápas si zaslúži pochvalu. Nezakrývam, „vystrašili“ nás štyri fauly Michulkovej. Mladé dievčatá, ktoré boli prichystané na prípadné striedanie, už nemali taký strach, ako keď som ich videla sa rozcvičovať počas zápasu so Šopronom. Ich sebavedomie vzrástlo, neboli tu až také obavy z Michulkovej vyfaulovania.
Prezraďte nám, koho by ste poslali na ihrisko, keby Michulkovej rozhodcovia odpískali piatu osobnú chybu?
- Ako prvá by dostala príležitosť Ciulisová.
Ako sa vám páčila Valencia, ktorá hrá opäť Euroligu?
- Čakala som od nej oveľa viac, než ukázala. Mala som dojem, že má z nás obavy. Vedenie klubu určite pozná naše interné problémy, ale výsledok so Šopronom urobil svoje. Súper sa nás bál.
Ako si vysvetľujete dosť nízky divácky záujem?
- Asi si ešte miestni nezvykli, že vo Valencii sa po rokoch zase hrá Európska liga basketbalistiek. JÁN SVRČEK
