Liptovský Ján – u v minulosti potrebu výstavby domov v dedine. Tak vzniklo v 740-ročnej obci vyše 20 kaštieľov a kúrií. Niektoré už neexistujú. Iné sa práve dnes, v čase keď by mal z ekonomických dôvodov rozkvitať cestovný ruch, rozpadávajú. Zastúpené sú všetky umelecké slohy od gotiky cez renesanciu, barok i klasicizmus.
Ako príklad úpadku môže slúžiť kaštieľ zvaný Gáborovský. Pochádza zo začiatku 17. storočia a prerobili ho v 18. storočí. Dnes je neobývaný vo veľmi zlom stave. Je jednopodlažný, nad pivnicou sú valené klenby. V jednopodlažnej stavbe sú valené klenby so segmentovými lunetami, rovnako i chodba je preklenutá segmentovou klenbou. Strecha je pokrytá škridľou.
Predchádzajúcu zimu sa pod ťarchou snehu strecha prelomila. Dnes z kaštieľa vzniká ruina. Majiteľom budovy je Slovenská technická univerzita v Bratislave.
Tri kaštiele v obci: Botka-Kušnierovský, Grófovský a Urbanovský sú už po asanácii. Údajne na asanáciu čaká i kaštieľ Kasino a vari aj ostatné, ktoré sú neobývané a neudržiavané. Žiaľ, narušené je i murivo na vzácnej sakrálnej pamiatke kostola z konca 13. storočia a obranný múr zo 16. storočia. Podľa písomností, kaštiele projektoval francúzsky architekt Gilbert so synom Mikulášom.
V Jánskej doline postavili v nedávnej minulosti veľa rekreačných zariadení. Kapacita okolo 3 tisíc lôžok je z ekologického hľadiska neúnosná. Dedina nespĺňa kultúrno-spoločenské požiadavky doby. V obci nie je ani predajňa mäsa a cukráreň zrušili. Návštevníci a turisti v obci zanechávajú po sebe odpadky a znečisťujú aj dolinu.
Niekdajšia sláva Liptovského Jána, ktorá bola výsledkom nadania a pracovitosti tamojšieho obyvateľstva, postupne vybledla. V 21. storočí obec potrebuje, aby sme kráčali v šľapajách našich predkov, aby sa za nás nemuseli hanbiť naši potomkovia. Nenechajme preto rozpadnúť to, čo môžeme využiť v prospech obyvateľov obce a na rozvoj cestovného ruchu.
JÁN HLAVIENKA
