Ružomberok - černovskej tragédie sa uskutočnila v ružomberskej mestskej časti v Černovej v sobotu 26. októbra. Podujatie, ktoré sa konalo pod záštitou primárora Ružomberka Juraja Čecha, vyvrcholilo slávnostnou bohoslužbou v kostole Ružencovej Panny Márie a položením vencov na pomník černovských martýrov. „Pokora by mala byť aktuálna vždy, aj v dnešnej dobe,„ povedal veriacim vo svojej homílii hlavný celebrant, spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich. Primátor Ružomberka Juraj Čech v príhovore vyzdvihol úsilie o národnú svojbytnosť Slovákov počas silnejúcej maďarizácie. Ocenil ľudské obete - černovských martýrov, vďaka ktorým sa o Slovákoch a ich útlaku v Rakúsko-Uhorsku dozvedeli aj okolité štáty i celý svet. Prítomných oslovil, aby v odkaze známeho Hlinkovho: „Za Boha, za národ!„ orientovali aj svoje konanie pri upevňovaní svojbytnosti a národného cítenia. „Rozširujme naše ciele vyplývajúce z potrieb dneška. Od výberu správnych prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov závisí aj naša budúcnosť. Tak, aby Slovensko, za ktoré tu pred 95. rokmi tiekla krv, žilo a napredovalo k vyšším cieľom. Je to náš dlh, náš záväzok, aj povinnosť voči obetiam Černovskej masakry,“ povedal J. Čech.
Spomienkové zhromaždenie občanov Černovej, predstaviteľov mesta, katolíckej cirkvi a pozvaných zahraničných hostí si tragické udalosti spred takmer sto rokov pripomenuli i oživili v dramatickom pásme v Kultúrnom dome v Černovej. Černovská masakra sa udiala 27. októbra 1907, kedy sa občania Černovej vzopreli uhorskej moci s cieľom, aby sa mohol ich rodák, kňaz Andrej Hlinka zúčastniť posviacky tamojšieho kostola, ktorého výstavbu sám organizoval. Reakciou na ostrý protest Černovčanov po príchode vrchnosti v deň vysviacky bola streľba bez výzvy do bezbranného davu. Maďarskí žandári zastrelili 13 občanov, dvaja ľudia zomreli neskôr v nemocnici, 12 bolo ťažko zranených a ľahšie zranenia utrpelo približne 40 ľudí. Správa o tragických obetiach
v Černovej sa 30. októbra 1907 dostala aj do maďarského parlamentu, kde interpeláciu podal M. Hodža. O udalostiach bol informovaný i Lev N. Tolstoj, dozvedel sa o nich aj nórsky spisovateľ B. Björnson a anglický vedec a spisovateľ S. Viator, autor diela Národnostná otázka
v Uhorsku. Českí a chorvátski poslanci vo viedenskom parlamente ostro odsúdili postup maďarskej svetskej a cirkevnej vrchnosti proti Slovákom. Tragická udalosť, ktorá je v slovenských dejinách známa ako „čierne dni v Černovej„, sa odohrala v období hlbokej spoločenskej a politickej krízy a zostrených národnostných rozporov v mnohonárodnostnom Uhorsku. -vb-
