Ružomberok - na súpera, ktorý na každom poste sa pýši nie jednou, ale aspoň dvoma kvalitnými hráčkami,“ tvrdila po veľkom dueli so Šopronom kapitánka ružomberského tímu Iveta Bieliková.
Ivetka, kedy ste začali veriť, že vám už víťazstvo neujde?
- V priebehu stretnutia mi takáto téma vôbec neprebleskla hlavou. Sústredila som sa len a len na hru. Nič iné ma na ihrisku nezaujímalo. Dlho som však mala strach z toho, kedy maďarský tím sa „prebudí” a spustí na nás „lavínu“. Nechcela som uveriť nečakanému priebehu stretnutia. Všetko nám perfektne vychádzalo a favorizovaný Šopron zrazu bol bezradný. Nedokázal vážnejšie zasiahnuť do vývoja zápasu. Akoby sa odovzdal osudu.
Nemohlo to byť aj v určitom podcenení zo strany Maďariek? Neboli vašim výkonom zaskočené?
- Basketbalistky Šopronu prišli ako pani profesorky. Po tom všetkom čo sa u nás v klube udialo, asi predpokladali, že ich „očakávané” víťazstvo príde samé. Miesto toho, aby razantnejším spôsobom „upozornili“, že aký majú zámer, chytili sme sa my. A to im spôsobilo najväčšie starosti. Súperky nevedeli kde skôr skočiť, koho najprv brániť. Na druhej strane tu bol náš kompaktný výkon, ktorý Šopronu „neponúkal“ žiadnu šancu.
Smelo možno povedať, že zabralo všetkých šesť hráčok, ktorým trénerka Hejková dala dôveru. Vy ste ale po dlhšom čase opäť nevídane žiarili. Čo na to poviete?
- Asi sa dostavila optimálna forma a herná pohoda. Ešte pred dvoma, troma dňami by som nič také nepredpokladala. Zápas mi proste vyšiel. A nielen mne, svoj veľký deň mali všetky „použité” hráčky.
Zmeňme trošku tému. Uvažovali ste aj vy s odchodom v čase črtajúceho sa finančného kolapsu ružomberského klubu?
- Aj ja som musela vážne rozmýšľať, čo budem, v prípade, že všetko padne, robiť ďalej. Hoci to bolo proti mojej srsti. Vzniknutá siuácia aj mňa prinútila sa vážne zaoberať i touto otázkou. Ten stav bol mimoriadne vážny. A myslím si, že i naďalej je. Nejde o žiadne reči do vetra, ale o existenciu ženského basketbalu v Ružomberku.
Pomerne skromná bola návšteva, na stretnutia so súpermi takéhoto rangu Koniareň bývala zväčša vypredaná. Čo si myslíte, prečo prišla „neeuroligová” návšteva?
- Na prvé miesto by som dala značnú nedôveru. Veď nič pozitívne a nádejné v ostatných dňoch nemohlo osloviť našich fanúšikov. Navyše, myslím si, že išlo aj o nedostatočnú propagáciu zápasu. Diváci ale boli perfektní. Podľa mňa, hlavne mali radosť, že Ružomberok neprišiel o Euroligu. Aj o tomto je dnešný šport. Preto, aby spôsoboval divákom a všetkým jeho vyznavačom i takéto potešenie.
-svr-
