Ružomberok - ale začíname s konštatovaním, že v čase našej uzávierky sa opäť nič „nevyjasnilo“.
Basketbalistky SCP Ružomberok momentálne majú za sebou tri kolá domácej ligovej súťaže a v ostatných dňoch absolvovali i vážnejšie medzinárodné previerky, a to štart na turnaji vo Vršaci a domáce stretnutia s Gambrinusom Brno. Z toho vyplýva, že asi stále žije nádej záchrany excelentného podkošového klubu pod Tatrami. Hoci, postupom času, už i najzaritejší optimisti pripúšťajú, žiaľ, aj najkatastrofickejší scenár. Pretože pokladnica Ruže aj naďalej zíva prázdnotou, hráčky „idú” za vlastné (ale dokedy?) a o nejakom „svetielku“ v tomto čiernom tuneli stále niet chýru, ani slychu.
Zhruba o dva týždne (30. októbra) by ružomberské dievčatá mali v úvodnom kole nového ročníka Európskej ligy doma privítať maďarského šampióna GYSEV Šoproň. Keďže trénerka družstva Natália Hejková sa snaží aspoň ako-tak dobehnúť predchádzajúce zápasové resty (ide skôr o konfrontáciu síl s „vážnejšími“ súperkami), euroligová viera je ešte stále živá. Ťažko ale povedať, dokedy takýto stav v kuchyni trinásťnásobných majsteriek republiky môže ešte trvať bez definitívnej pohromy? Napätie vzrastá a jedného dňa môže prerásť v neudržateľnú situáciu. Potom ale bude po všetkom. Po veľkej ére ružomberského basketbalu, ktorá sa začala zhruba pred pätnástimi rokmi.
Za požičané peniaze si Ružomberčanky odskočili na Vasojevičov memoriál do juhoslovanského Vršaca. Po prehre s poriadajúcim Hemofarmom a víťazstvách nad dvoma majstrami svojich krajín Livasom Tirgovište (Rumunsko) a Slaviou Sofia (Bulharsko), družstvo SCP skončilo na 2. mieste.
Uplynulý týždeň (v stredu večer a vo štvrtok doobedu) náš majster si zmeral sily s českým šampiónom Gambrinusom Brno. Oba duely sa skončili štrnásťbodovým víťazstvom dievčat spoza rieky Moravy (78:64 a 94:80). Jednoznačne vyššiu kvalitu mal prvý zápas, keď oba tímy veľmi slušne pracovali najmä v obrane. V druhom už na oboch stranách toľko koncentrácie nebolo.
„Určite stretnutia s Brnom boli pre nás prínosom“, zdôraznila N. Hejková. „Niekoľkokrát som povedala, že máme za sebou strašne málo zápasov s ťažšími súpermi. Preto som všetkými desiatimi brala Vršac, hoci nešlo o euroligovú konkurenciu, a teraz Brno. Navyše český majster sa u nás predstavil ako konsolidovaný a zohratý tím. Keď porovnám naše vzájomné stretnutia zo záveru septembra na jeho palubovke s týmito domácimi (vtedy basketbalistky SCP prehrali 53:91 a 55:64, pozn. aut.), jednoznačne mi vyplýva, že dievčatá v prvom rade potrebujú veľa hrať, aby mohli rásť a výkonostne napredovať. Herne teraz bolo vidno jasný krok vpred. Keď bola na palubovke základná päťka, vyzeralo to celkom slušne. Potrebujeme ale do družstva zapracovávať aj ďalšie dievčatá. Obojstrane lepší bol prvý duel. V ňom sa nám črtala aj šanca na víťazstvo. Išlo ale o prípravu, preto som dala prednosť určitému experimentu. Žiaľ, „vďaka“ nemu nám nevyšla druhá štvrtina, ktorá z pohľadu celkového zápasu sa ukázala ako rozhodujúca. Ak „pôjdeme“ ďalej, ústrednými postavami družstva by mali byť Bieliková a Kováčová, ktorej návrat je veľkým prínosom. Viac momentálne čakám od krídelníčiek. Bolo vidno, že Pavlíčková si na takýto post musí určitý čas zvykať. Veselová bola v zápasoch proti Brnu dosť nervózna, lepšie zahrala vo Vršaci. Je pozitívne, že v „osvedčenej“ zostave, lepšie pracujeme v obrane ako v predchádzajúcej sezóne“.
Basketbalistky Gambrinusu Brno zavítali do Koniarne v kompletnom zložení. Aj s dvoma Euružomberčankami, Martinou Godályovou, ktorá na Morave začína ťahať tretiu sezónu a so Zuzanou Žirkovou, vlani ešte hráčkou GYSEV - u Šoproň. Ďalšou ružomberskou persónou v Gambrinuse je dlhoročný manažér ružomberského klubu Dušan Nižňanský. Ten od 1. októbra v rovnakej funkcii funguje v Brne. „Vždy sme radi, keď si môžeme zmerať sily s kvalitným súperom“. Takto znela prvá veta kormidelníka brnenských basketbalistiek Jana Bobrovského po dvoch súbojoch v Koniarni. „Aj keď Ružomberok v tejto sezóne nemá taký kvalitný káder ako v minulej, stále patrí k silným družstvám. Preto sme tieto zápasy privítali. V každom prípade viac nám dal prvý zápas, v druhom som mal pocit, že oba kolektívu ho jednoducho chcú mať iba za sebou. Kým sme hrali dobre v obrane, útok „išiel sám“. Podobne to bolo aj v prípade Ružomberka“.
Vasojevičov memoriál: SCP Ružomberok - Livas Tirgovište (Rumunsko) 91:64 (22:7, 46:26, 68:43), Číkočová 23, Kováčová 16, Pavlíčková 15, Michulková 12, Bieliková 9, Veselová 6, Lásková 4, Růžičková a Ciulisová po 2, Hemofarm Vršac - SCP Ružomberok 71:65 (16:19, 40:33, 56:52), Kováčová a Číkošová po 15, Lásková 11, Veselová 9, Bieliková 8, Pavlíčková 5, Michulková 2, SCP Ružomberok - Slavia Sofia 77:71 (25:17, 46:30, 62:45), Kováčová 22, Veselová 15, Pavlíčková, Číkošová a Ciulisová po 5, Bieliková, Lásková a Gatialová po 4.
Priateľské medzinárodné stretnutia s Brnom: SCP - Gambrinus 64:78 (20:14, 29:39, 47:57), Veselová 15, Pavlíčková 14, Kováčová a Bieliková po 9, Číkošová 8, Gatialová 4, Lásková 3, Čavojská 2, SCP - Gambrinus 80:94, 16:20, 43:47, 65:71), Kováčová 24, Pavlíčková 15, Bieliková 13, Číkošová 8, Veselová a Gatialová po 4, Ciulisová, Lásková a Michulková po 3, Furková 2, Čavojská 1.
JÁN SVRČEK
