Ružomberok - iroslav Svoboda zo Slovana Bratislava je len horúcim kandidátom na post prvého kormidelníka pod Čebraťom, minulú sobotu však po ligovom zápase s belasými, najvyšší šéf ružomberského futbalu avizoval, že v utorok (24. septembra) tento muž podpíše s klubom trénerskú zmluvu a hneď aj zasadne na trénerskú stoličku. V nedeľu (22. septembra) ale už všetko bolo inak. Miroslav Svoboda nečakane telefonicky poďakoval ružomberskému predsedovi za ponuku, a tak zrazu bolo po istom kontrakte. Milan Bezák musel okamžite dumať, ako ďalej. Hneď na druhý deň v dopoľudňajších hodinách oslovil momentálne voľného Erika Bogdanovského, ktorý už skôr bol v ružomberskom výbere. A minulý utorok sa predsa v Bezákovej kancelárii podpisovala trénerská zmluva. Avšak s 33-ročným Košičanom Erikom Bogdanovským, a to do konca sezóny 2002/2003, s opciou na jeden rok.
Môžete sa nám trošku bližšie predstaviť? Začnime s vašou, aj keď krátkou kariérou futbalistu. Prečo sa predčasne skončila? - otvárame rozhovor s novým lodivodom ružomberských futbalistov.
- V bývalých košických ZŤS, ktoré boli predchodcom dnešného 1. FC, som postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Ako senior potom pokračoval v tom istom klube za béčko a z neho prestúpil do Čane. Počas štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu prišiel úraz členka, ktorý si vyžiadal operáciu. Keďže v škole, vzhľadom na jej zameranie bolo nevyhnutné byť zdravotne fit, aby človek mohol zvládnuť všetky predpísané športové aktivity a pl-niť stanovené limity, bolo treba sa rozhodnúť ako ďalej. Či pokračovať v aktívnej futbalovej činnosti a tým riskovať možno aj dokončenie vysokej školy, alebo aktívnemu futbalu dať „sbohom“. Aj pod vplyvom tlaku rodičov zvíťazilo štúdium a tým kopačky išli obrazne povedané na klinec.
Prejdime k trénerskej práci.
- Až na ostatné pôsobenie v Senci, prakticky celý môj doterajší futbalový život je spätý s Košicami. So ZŤS a potom 1. FC. Či už som bol aktívny hráč alebo tréner. Na trénerskom poste som v tomto klube mal na starosti najprv prípravku, potom mladší a starší dorast, stal som sa aj šéftrénerom mládeže v 1. FC. Neskôr sa mi bolo zverené viesť B mužstvo mužov, stal som sa asistentom v áčku, a napokon aj jeho prvým trénerom. naposledy to bolo pôsobenie v Kobe Senec.
Verejnosť vie, že v 1. FC to po príchode talianskych majiteľov nevyzeralo dobre. Aj na krach klubu. Nemali ste preto v uplynulej sezóne chuť to v Košiciach „zabaliť“?
- Určite boli chvíle, keď som uvažoval o tom, či má moja práca vôbec zmysel. Pod vplyvom rodiného prostredia a najmä realizačného tímu som veril, že raz sa situácia musí zmeniť a vyhrá zdravý rozum. V najkrízovejšom období v januári sme spolu s mojim asistentom Stanom Semanom dostali lukratívnu ponuku odísť do zahraničia. Z našej strany však bolo amorálne opustiť potápajúci sa košický futbalový Titanic. Zostali sme a boli sme tými, čo presvedčili hŕstku hráčov v 1. FC, že treba vyčkať a pomôcť Košiciam v najkritickejšej etape tamojšieho futbalu.
Ako sa pozeráte na svoje krátke pôsobenie v Senci, kde ste skončili po 6. druholigovom kole?
- Mám za sebou určite poučné angažmán. V tamojšej Kobe som našiel partiu dobrých a inteligentných futbalistov. Kolektív s nádejným potenciálom. Hoci v tom období do Senca prišlo desať nových hráčov. Z nich šesť sa nám podarilo zabudovať do základnej zostavy. Veľmi slušne sa nám aj podarilo chlapcov pripraviť na novú sezónu. Po troch mesiacoch som sa však sám, pod vplyvom určitých okolností, ku ktorým sa nebudem vyjadrovať, rozhodol odísť. Bolo už načase, inak by som sa, obrazne povedané, ani nemohol pozrieť do zrkadla. Dovolím si povedať, že v Kobe zostalo za mnou a celým realizačným tímom dosť pozitívneho. Nezakrývam, bolo mi ľúto tejto rozlúčky. Veď Senec má veľmi dobré objektové podmienky pre futbal, napríklad umelý trávnik. A bude mať ešte lepšie. Žiaľ, vzniknutá situácia si vyžiadala radikálny krok.
Môžete nám priblížiť úplne prvé kontakty s Ružomberkom? Kedy vás tamojší funkcionári oslovili?
- Tomu predchádzajúcemu sa nebudem vyjadrovať. Taká je i dohoda. Môžem hovoriť k aktuálnym veciam, ktoré sa udiali od minulého pondelka, keď som dostal konkrétnu ponuku.
Vaše definitívne rozhodnutie bolo v každom prípade veľmi rýchle, doslova bleskové...
- Určitý, hoci krátky čas, som si zobral na rozmyslenie. Mal som totiž ešte jednu aktivitu rozpracovanú. Ružomberskí funkcionári potrebovali odo mňa takmer obratom odpoveď. Som presvedčený, že moje rozhodnutie prijať ponuku, bolo správne.
Ako na vás zapôsobilo nové prostredie? Čo poviete na súčasný kolektív MŠK SCP?
- Prvé dotyky s ružomberským prostredím môžem hodnotiť iba pozitívne. Podobne je to aj s hráčskym kádrom. Na začiatku je nutné s chlapcami popracovať predovšetkým na psychike. Ak túto oblasť zvládneme, tak verím, že výkonnosť mužstva bude stúpať. Ale keď jedným dychom musím povedať, že kvária nás zranenia a tresty niektorých hráčov. Tým je hráčsky káder dosť úzsky.
Čo si želáte dokázať do zimnej prestávky?
- Pred nami je ešte osem kôl. Na tieto zápasy sa potrebujeme maximálne sústrediť a podať čo najlepšie výkony. Zároveň určitým spôsobom kolektív zastabilizovať a do začiatku zimnej prípravy ho doplniť.
Máte už svoje predstavy v tomto smere? Koho by ste radi v Ružomberku videli?
- Samozrejme, predstavy sú. Mám dosť dobrý prehľad o našej prvej i druhej lige a tých typov hráčov, ktorí by mohli zapadnúť do nášho kolektívu je viacero. Postupne budeme náš imaginárny zoznam možných posíl zužovať a vyberať na hráčov konkrétne posty. Nemám záujem o kvantitu, ale o futbalistov, ktorí budú pre mužstvo prínosom.
S MŠK SCP ste podpísali zmluvu nie v najružovejšej situácii. Po šnúre siedmich prehier. Dokážete sa vyrovnať so značným tlakom, ktorý sa za daného stavu dá očakávať?
- Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ja nie som taký prípad. Poctivej a náročnej roboty sa nebojím. Futbal je sám o sebe nemalé riziko. Tlak, ktorý prináša patrí k futbalu a som ho schopný znášať. Navyše v tomto smere mám dostatok skúseností zo svojho pôsobenia v 1. FC Košice. Robota pod tlakom nie je pre mňa žiadnou neznámou.
Na záver, dovoľte ešte jednu otázku. Na čom je založená vaša trénerské filozofia? Na čo kladiete najväčší dôraz?
- Čo sa týka vzťahovej otázky, je základom maximálna, doslova absolútna dôvera medzi hráčom a trénerom a opačne. Nosným „kameňom“ hernej filozofie je zase stopercentná disciplína hráčov pri plnení taktických úloh na ihrisku. Osobitný dôraz kladiem na tréningový proces. Je na to, aby si v ňom futbalisti „zautomatizovali“ všetky činnosti a potom ich predali v majstrákoch. Keď staviam na plnej dôvere, zároveň od hráčov vyžaduje v každom zápase ich momentálne maximum.
(Poznámka: rozhovor bol robený pred zápasom s Interom Bratislava). JÁN SVRČEK
