- položili sme po ligovom dueli otázku Viliamovi Hyravému.
- Vstával som o pol piatej, aby som si stihol pripraviť niektoré veci. O štvrť na osem som bol na štadióne, kde sa moji dorastenci chystali na odchod do Košíc. Chlapci potom nasadli do autobusu a ja do auta prezidenta klubu Milana Bezáka. Pred dorasteneckým zápasom som ešte chcel navštíviť aj mamku, ktorá leží v nemocnici v Košiciach - Šaci. Zdržal som sa u nej sotva pätnásť minút a už „trielil“ za chalanmi do Všešportového areálu, kde sa náš zápas začínal o 11. hod. V stretnutí s 1. FC sme dlho viedli len 2:1 a preto sa môj uvažovaný skorší návrat do Ružomberka odkladal. Keď dve minúty pred koncom Očovan zvýšil na 3:1, nebol už dôvod čakať na záverečný hvizd rozhodcu. S prezidentom sme sadli do auta a „mašírovali“ domov. O trištvrte na tri som už spolu s Lacom Totkovičom viedol taktickú prípravu áčka.
Tak ako pred týždňom Hyravý so svojim dorastom, ktorý vedie východnú skupinu I. ligy, naplno zabodoval, ale s mužmi už to šťastie nemal. Aj keď odkoučoval dva zápasy, v ktorých ružomberský ligista naznačil, ako sa dostať zo súčasného zakliatia. „Bod by sme si veru boli zaslúžili,“ skonštatoval v ten podvečer Vilo. -svr-
