Ružomberok - zime prevzal mužstvo po Mikulášovi Komanickom, ste mali smelé plány. Ten sa ale napokon „nedožil“ ani prvej štvrtiny ročníka 2002/2003. V 9. kole proti Žiline už ako dovolenkujúci tréner sledoval „majstrák“ len z vašej kancelárie.
Prečo? - oslovili sme človeka najpovolanejšieho, čiže prezidenta ružomberského futbalu Milana Bezáka.
- Ťažko povedať, z akých príčin sa naše spoločné predstavy nenaplnili. Celú jeseň chceme po jej skončení dôkladne rozanalyzovať. Pri internom rozbore sa vrátime aj k trénerovi Rusnákovi. Aj mňa osobne to zaujíma, prečo to takto dopadlo. Do Vladimíra Rusnáka sme vkladali veľké nádeje. Išlo nám predovšetkým o celkové postupné prebudovanie mužstva a zabudovania doň mladých talentovaných chlapcov. Štart do novej sezóny bol až nad očakávanie. Možno ale až prílišná eufória z vydareného vstupu mala aj svoju negatívnu stránku. Starší hráči akoby sa uspokojili s daným stavom a na druhej strane „omladina“ zase značnú ťarchu nebola schopná zvládnuť. Možno celý kolektív „pomýlili“ štyri plusové body po troch kolách. Potom prišla zbytočná prehra v Trenčíne, keď mužstvo doslova urazilo šťastenu. A potom to s nami začalo ísť dole vodou.
Čo ale bolo impulzom pre rozchod s Vladimírom Rusnákom?
- On sám po pohárovom zápase v Starej Ľubovni požiadal ma o dovolenku. Vravel, že niektorí hráči si neberú k srdcu jeho pokyny, že situácia v kabíne je nezvládnuteľná. Tréner Rusnák i so svojim asistentom Miroslavom Gerhátom uznali, že je nevyhnutná nejaká zmena. Preto už vtedy bolo jasné, že musíme začať hľadať nového trénera.
Aká bola neplánovaná rozlúčka?
- Môžem povedať, že sme sa veľmi korektne dohodli na jednotlivých podmienkach predčasného „rozsobáša“. Rozišli sme sa dobre, bez problémov sa môžeme pozrieť jeden druhému do očí. Za odvedenú prácu klub pánovi Rusnákovi poďakoval. -svr-
