Liptovský Mikuláš - íci veľhôr za najvyšší vrch Európy. Jeho výška je 4807 metrov. Avšak stále je otázne či vrch Elbrus, ktorý leží vo výške viac ako 5000 m. n. m., patrí k Európe alebo k Ázii. Mont Blanc je však určite väčším a známejším symbolom vrcholu Európy.
V nedeľu 4. 8. z Bratislavy vycestovala skupina milovníkov veľhôr a ich cieľ cesty bol najvyšší vrch Európy Mont Blanc. Medzi tými, ktorí chceli zdolať „strechu Európy„ bol aj Marián „Mako„ Székely z Liptovského Mikuláša. „Mont Blanc a Matterhorn sú dva vrchy, ktoré ma vždy priťahovali. Aj napriek sporom o najvyšší vrch Európy, pre mňa je to Mont Blanc,„ hovorí Mako. „Podľa dlhodobých prognóz som vedel, že najkrajšie a najvyrovnanejšie počasie na Mont Blancu je práve začiatkom augusta. Preto som vyhľadal ponuky cestovných kancelárií, pričom jedna organizovala práve tento výstup.
A tak s ďalšími milovníkmi veľhôr sme v nedeľu vyrazili do francúzskeho Chamonix. V skupine nás bolo deväť.„
Záplavy z neba
Aj keď predpovede, ktoré Mako sledoval sľubovali vždy začiatkom augusta pekné počasie, sa tento rok nesplnili. A nebolo tak len v Alpách, ale v celej Európe, ktorú postihli silné záplavy.
„Bývali sme v kempe v meste Chamonix a počasie bolo veľmi zlé. Neustále pršalo a kvôli tomu sme ani neuskutočnili aklimatizačný výstup na 2525 m vysoký Le Brévent,„ spomína Mako. „Pripravovali sme sa v ľadovci Mer de Glace, aby sme si osvojili orientáciu a pohyb v takomto teréne. Ja mám skúsenosti s pohybom v zasneženom teréne, ale viacerí členovia našej skupiny nemali ešte nikdy
v živote na nohách „mačky„. Avšak aj z ľadovca nás vyhnal dážď, ktorý akoby niekto lial z vedra. Každý deň sme chodili za miestnymi horskými vodcami, ale stále rovnaká odpoveď - zlé počasie, nepriaznivé podmienky a navyše napadol čerstvý sneh. Naša pôvodná trasa na najvyšší vrch Európy mala viesť lanovkou na Aig. du Midi (3842 m. n. m.) a odtiaľ pokračovať na vrchol cez ľadovec. Vodcovia nám túto trasu neodporučili, lebo v ľadovci z čerstvo napadnutého snehu hrozili pády lavín. Tak sme túto trasu zavrhli.„
Aspoň chata Gouter
Členovia výpravy aj napriek nepriaznivému počasiu hľadali možnosti a cesty ako uskutočniť výstup. „Už sme rozmýšľali, že pôjdeme domov, lebo dážď neprestával a vo výške nad 1500 metrov husto snežilo. Na koniec týždňa však boli predpovede priaznivejšie a tak sme sa rozhodli, že vystúpime aspoň na chatu Gouter (3800 m) a potom uvidíme. Zo St. Gervais (800 m. n. m.) sme išli zubačkou až na Bellevue (1800 m. n. m.). Z konečnej zástavky sme museli ešte zvládnuť prevýšenie 2000 m cez Nid d Aigle (2400 m. n. m.) a na vysokohorskú chatu Aiguille de Gouter (3818 m. n. m.). Na chatu sme išli kompletne naložení stanmi, potravinami a výstrojou deväť hodín. Od 2500 m sme liezli
v skalách, ktoré boli navyše pokryté snehom. Do 2000 m počasie však bolo krásne a svietilo slnko. Potom sa pokazilo a padal sneh.
Keďže streda 9. 8. patrila výročiu prvého výstupu na Mont Blanc veľa ľudí si ho chcelo pripomenúť výstupom. Preto sme stretali ľudí, ktorí vystupovali na Gouter. Keď sme boli na chate Gouter opäť sa pokazilo počasie. Počas pekného počasia boli naše plány jednoznačné. O druhej ráno by sme vyrazili na ľahko smerom hore. O šiestej na vrchole východ slnka a cesta naspäť. Ideálne, ale škoda, že sme nevyrazili o deň skôr, lebo pri ceste na chatu Gouter bolo počasie naozaj ideálne...„
A predsa...
Počas noci sa tak zhoršilo počasie, že výprava sa musela ráno vyhrabávať spod snehu. Väčšina rozhodla, že hore nejdú a vrátia sa na Slovensko. „Štvrtok ráno husto snežilo a všetci už chceli odísť domov,„ spomína Mako. „Ja som mal však tušenie, že počasie sa zlepší a nakoniec sa nám výstup podarí. Moje predpovede sa splnili. Hmla prešla doslova až do gýčového počasia z pohľadníc a my sme sa mohli vydať na vrchol len
v krátkych rukávoch.
Z tábora som šiel hore sólo a cesta mi trvala niečo cez štyri hodiny. Neskôr však opäť padla hustá hmla a začalo snežiť. Na ostatných som počkal na vrchole. O druhej popoludní sa ostatní postupne dostali na vrchol. Súčasne s nami vystúpili na Mont Blanc aj Fíni. Tí prišli z druhej strany od Midi. Z deviatich členov našej skupiny sme vyšli na vrchol šiesti. Pri ceste naspäť sa opäť zhoršilo počasie a nevideli sme ani meter pred seba.
O piatej popoludní sme sa však všetci v poriadku dostali do nášho tábora. Vyspali sme sa a o šiestej ráno sme vyrazili k zubačke. Keďže sme išli s kamarátom Baďom sólo, sme ju „chytali„ o tretej popoludní a ostatní o dve hodiny neskôr.„
Odmenu nedostal
„Som veľmi rád, že sa nám nakoniec výstup podaril. Aj keď som bol ukrátený o ten pohľad na celé Alpy, ktoré boli pod nami. Na vrchole bolo doslova ako v práčovni a nevidel som meter pred seba. Mont Blanc je kultový kopec a neľutujem, že sa mi nedostalo odmeny - pohľadu okolo seba. Veľkolepý pocit ostal vo mne a som spokojný. V budúcnosti, možno už o rok, vyskúšam zdolať Matterhorn alebo Elbrus. A už vopred sa na to veľmi teším,„ dodáva na záver Mako. MÁRIO KAPRÁLIK
