Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

S majsterkou sveta Alenou Kánovou

Dvadsaťdvaročná Ružomberčanka Alena Kánová si na n

Ružomberok - edávnych majstrovstvách sveta v stolnom tenise telesne postihnutých športovcov v Taiwane svoju zbierku trofejí rozšírila o zlato z dvojhry vo vozíčkárskej kategórii TT 3 a striebro zo súťaže družstiev. Práve svetový šampionát na ázijskom kontinente bol kostrou nášho rozhovoru so sympatickou športovkyňou. Avšak padli pri ňom aj iné otázky. „Ala“ na všetky veľmi ochotne odpovedala.

Alenka, pamätáte si ešte na zisk svojej prvej medaily?

- Dodnes si spomínam na svoj prvý kov z medzinárodnej súťaže. Bolo to v deväťdesiatom šiestom v Rakúsku. Vo dvojhre som získala striebornú medailu a v družstvách s Marikou Pillárovou dokonca zlato. Predtým ešte na majstrovstvách Slovenska som bola tuším strieborná.

O tri roky neskôr sa už o Kánovej hovorilo ako o majsterke Európy...

- Bolo to moje prvé „veľké” zlato, ale nie prvá „veľká” medaila. K nej sa mi podarilo dopracovať o rok skôr na majstrovstvách sveta v Paríži. Vo Francúzsku s nejakou Kánovou asi nikto vážne nerátal. Ani ja som nemala „veľké oči“, veď rok predtým moja púť na majstrovstvách Európy sa skončila už v skupine. Neznáma Slovenka vtedy zaskočila všetkých. Druhé miesto vo dvojhre a tretie v družstvách znamenali pre mňa veľmi milé prekvapenie. Len mimochodom, vo finále ma vtedy hladko zdolala Monika Bartheildová z Nemecka. Tá istá hráčka, nad ktorou som teraz v Taipei v zápase o titul vyhrala 3:0. Pred Parížom mi veľmi pomohol štart na dvoch podujatiach v USA, keď cestu zasponzorovali Severoslovenské celulózky a papierne. Za „veľkou mlákou“ som vyhrala medzinárodné majstrovstvách Spojených štátov amerických a pripísala si dôležité body do svetového rebríčka. To bol odrazový mostík na svetový šampionát. Nebyť Ameriky, nemala by som nárok hrať v Paríži.

Po triumfe na ME v Piešťanoch v roku 1999 prišlo víťazstvo na paralympiáde v Sydney a pred pár dňami zisk titulu majsterky sveta. Čo si viac ceníte, paralympijské alebo svetové zlato?

- Pre mňa je každý dobrý výsledok veľmi cenný a prináša mi radosť. Za každou medailou je kus roboty i ústretovosti najbližšieho okolia. Za úspechmi stojí môj dlhoročný tréner Roman Cibulka, rodičia a kamaráti. I všetci ostatní, čo mi nejakým spôsobom pomáhajú alebo držia palce. Posledný titul ma stále hreje, teším sa z neho, avšak asi najvyššie by som dala prvenstvo na paralympiáde.

Priznajte sa, nenaštrbilo trošku vašu sebadôveru „až“ druhé miesto na júnovom medzinárodnom turnaji Slovak open 2002 v Piešťanoch?

- Určité obavy vždy sú, ale ja som po majstrovstvách sveta v roku 1998 v Paríži vo svojej kategórii prehrala len dve stretnutia. V Piešťanoch ma zdolala „stará, známa“ Monika Bartheildová. Vedela som, kde sa stala chyba a iné mi nezostávalo, iba sa z nej pre budúcnosť poučiť. Navyše, na Slovak open 2002 v centre mojej pozornosti bola predovšetkým kategória open. Ďaleko náročnejšia súťaž, pretože v nej sa zišli hráčky bez rozdielu telesného postihnutia. V tejto spoločnosti môj zdravotný hendikep bol najväčší. V kategórii, kde tón udávali ázijské hráčky, sa mi podarilo dostať až do finále, čo bol nemalý úspech. Čiže nebol dôvod do Francúzska ísť v nejakej pesimistickej nálade. Hoci príprave som kvôli študijným povinnostiam venovala menej času ako v predchádzajúcich sezónach. Dosť veľkú som mala prestávku. O nejakom systematickom tréningu možno hovoriť približne od apríla. V zime som toho veľa nenarobila.

Ktorý zápas v Taipei bol pre vás najťažší, prípadne zlomový?

- Hneď v druhom stretnutí ma zastihla zvláštna kríza. Bolo to v súboji s jednou Juhoafričankou. Prišla na mňa akási herná nechuť. Zrazu som si ale povedala, nemôžem sa poddať. Veď mojim cieľom je získať medailu a darovať ju trénerovi Romanovi Cibulkovi. Vtedy som získala novú obrovskú motiváciu. Až mi bolo ľúto, keď bolo po všetkom. Ešte sa mi chcelo ďalej hrať. S Romanom pracujeme už niekoľko rokov a veľmi dobre si rozumieme. Navyše zlatá medaila bola i mojim darčekom k jeho 32. narodeninám, ktoré slávil práve počas majstrovstiev.

Vieme, že už aj predtým ste „veľké” medaily niekomu darovali...

- Áno, tú prvú z Paríža Gymnáziu Ružomberku, na ktorom som počas stredoškolského štúdia v spolužiakoch i v pedagógoch mala veľkú oporu. Zlato z paralympiády zase dostali rodičia.

Veľmi sľubne sa pre vás vyvíjal aj finálový zápas v súťaži družstiev. Môžete sa k nemu trošku vrátiť?

- Doteraz sme spolu s Marikou Pillarovou Nemkám na významných podujatiach v družstvách nikdy nestačili. Pravidelne išlo o jasnú záležitosť súperiek. Teraz to bol veľmi vyrovnaný a zaujímavý duel. Podľahli sme síce 1:3, ale nebyť štvorhry, ktorú nemecký pár po tuhej bitke vyhral 3:2, dalo sa pomýšľať i na titul.

Ako vyzerala oslava zlata priamo v dejisku šampionátu?

- Veľmi sa oslavovať nedalo, na druhý deň ma už o pol desiatej čakal ďalší zápas. Preto o polnoci ma vyhnali do postele.

Čo všetko sa dalo v päťmiliónovom Taipei stihnúť okrem samotných zápolení za zelenými stolmi?

- Takmer nič. Už o 6. hodine sa stávalo a po raňajkách z hotela odchádzalo do haly. V nej sme vlastne trávili celý týždeň. Kto nehral, držal palce kolegom, ale mapoval svojich najbližších súperov. Aj keď všetko bolo bezbariérové, do mesta sme sa vo veľkej horúčave nehrnuli.

V denníku Šport ste sa vyjadrili, že titul majsterky sveta prišiel presne osem rokov po vašom úraze.

- Áno, k nešťastnej autohavárii pri našej ceste do Poľska došlo 18. augusta 1994. Po zisku titulu som si uvedomila tento fakt.

Alenka, čo vám vlastne šport dáva?

- Veľmi veľa, najmä po spomínanom úraze mi pomohol sa začleniť sa do partie ľudí, ktorí sú na tom rovnako ako ja. Tým, že som sa dostala k stolnému tenisu, mala som možnosť spoznať mnohých ľudí, ktorí sú telesne postihnutí nielen na Slovensku ale na celom svete.

O vás je tiež známe, že v zime neodoláte lyžovaniu. Venovali ste sa niekedy aj iným športom?

- Myslím si, že som bola pohybovo všestrané dievča. Keď človek s rodičmi býval na Málinom Brde, čo iné mu však mohlo učariť ako lyžovanie. To je i dnes mojou srdcovou záležitosťou. U mňa „vyhráva“ aj nad stolným tenisom. Po úraze som skúšala aj s plávaním, lukostreľbou a atletikou. Nie ale súťažne. Nič mi ale z toho nešlo tak ako stolný tenis.

Môžete nám prezradiť, ako v súčasnosti, okrem športu, využívate voľný čas?

- Juj, toho voľného času veľa nie je. Mám ale viaceré záľuby. Napríklad baví ma filatelia, sem - tam sa vyberiem s kamarátmi na diskotéku... Nuž a je tu môj priateľ.

Ako sa vám darí v škole.

- Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ma v septembri ešte čakajú nejaké skúšky, na ktoré som sa aj začala pripravovať. Po ich zvládnutí by som už mala byť štvrtáčkou. V najbližšom období jednoznačne štúdium bude mojou veľkou prioritou.

Kánová už s bielou loptičkou dosiahla prakticky všetko, keď zlato dobyla na všetkých troch vrcholných podujatiach. Čo ďalej ešte chce dosiahnúť?

- V prvom rade si na športovom poli želám čo najdlhšie sa udržať na vrchole. Jednou z mét je európsky alebo svetový primát v súťaži družstiev. Ďalej presadiť sa v kategórii open. A doma, stať sa raz absolútnou majsterkou Slovenska. Medzi ženami ňou bývam, ale chcem zvíťaziť aj v spoločnosti mužov. Zatiaľ tu dlhoročnou jednotkou je Janko Koščo. Ešte nikdy sa mi ho nepodarilo zdolať.

Čo vás čaká v najbližších sezónach?

- Budúci rok sú majstrovstvá Európy v Záhrebe a v roku 2004 paralympiáda v Aténach. To sú hlavné akcie pre najbližšie obdobie.

JÁN SVRČEK

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 066
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 866
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 446
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 109
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 074
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 755
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 414
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 335
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 312
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 162
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

O výsledkoch plošného skríningu informoval premiér Igor Matovič.

10 h
Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

26. jan

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

18 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?