Liptovský Mikuláš - eka vždy sú to vzácne spomienky. Ostanú vždy krásne. Mali sme jubilejné stretnutie maturantov, dnes už starcov. Gymnázium v Liptovskom Mikuláši bolo miesto oživenia spomienok, ale aj dôkaz našej lásky k škole a mestu. Škola niesla slávne meno Michala Miloslava Hodžu. V roku 1942 sme maturovali. V troch triedach bolo nás 80 študentov. Na jubilejné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo prednedávnom, nás prišlo 26, z toho 8 žien. Za 60 rokov odišlo do večnosti 47 maturantov, spolužiakov. Pre vážne dôvody sa ospravedlnili siedmi. Všetci sme často mysleli na spolužiaka, spolužiačku, priateľa, kamaráta...
Stretnutie sa začalo v rímsko-katolíckom kostole. Náš mladší spolužiak, dôstojný pán Reiter odslúžil svätú omšu za profesora Štuknera a všetkých zosnulých spolužiakov. Bolo to dojímavé a krásne. Duševne sme spokojní všetci.
Na druhý deň sme išli do gymnázia, do tried, v ktorých sme prežili študentské chvíle. Často sme sa morili. Všetci sme vytrvali. Po maturite sme sa rozišli po Slovensku. Mnohým sa podarilo žiť a pracovať v Liptove. O udržanie spomienok sa starali pán Komandera a pán Šenšel. Za mimoriadnu zásluhu im patrí vďaka.
Viacerí išli študovať na vysoké školy. Iní išli pracovať tam, kde bolo treba. Spolužiačky sa vydali, mali deti a dnes aj vnukov. Muži si zase našli krásne ženy a šťastne žili v rodinách. Spolužiaci kňazi, dôstojní páni Albíni, Konvit, Kožár a Mišiak vnášali pokoj do duší našich občanov, k upevneniu viery v boha.
Všetci sme pomáhali budovať naše krásne Slovensko. Jeden viac, druhý menej, ale vždy z lásky k vlasti. Dnes si spomíname. Darmo sme nepracovali, aj keď nás neoslavujú. Robili sme všetko, čo bolo v našich silách. Nikto nezabudol na Liptov a naše mesto Liptovský Mikuláš.
Sme hrdí na občanov Liptova. Vytvorili diela, ktoré si ctia človeka. Zveľadili mestá i obce.
Pán riaditeľ gymnázia a naši nasledovníci - študenti, nezabudli na starších. Pozdravili nás a prejavili, že v šľapajách starších pokračujú, aby z nich vyrástli vzácni a schopní občania, ktorí nezabudnú na Liptovský Mikuláš a prácou dokážu, že škola im dala výborné základy. Všetci nám zaželali zdravie, dlhý život. My sme im zaželali, aby dosahovali lepšie úspechy ako my.
Krásne mesto, okolo bohatá príroda. Cítili sme sa skutočne doma. „Gaudeamus igitur...,„ nech znie nám do konca života, mladým nech je povzbudením do života. EDUARD GARAJ
