Ružomberok - vú prehru v tejto ligovej sezóne. Hoci v Tenčíne dva razy viedli, v 15. min. 1:0 a zhruba pol hodinu pred koncom 3:2, predsa všetky body zostali pod Čákovým hradom. A tak sobotňjší oslávenci - tréner Vladmír Rusnák (52 rokov) a obranca Roman Hrnčár (29 rokov) si k svojim sviatkom nedali aj bodový koláčik.
Ružomberok na súperovom ihrisku dosiahol tri góly a aj napriek tomu sa domov vracal s prázdnymi rukam. Prečo? - pýtame sa Romana Hrnčára.
Asi sme vzadu boli menej dôslední ako v iných zápasoch. Súper zase dokázal premeniť príležitosti, ktoré sa mu naskytli po našich chybách. Nemožno povedať, že Trenčín sám by si nejaké šance vypracoval. V predchádzajúcich kolách bolo na naše strane aj trošku šťastia. V sobotu sa od nás šťastena odklonila. Myslím si, že takéto góly by sme v prvých troch kolách nedostali. Taký je ale futbal. Opäť sa treba aj o kúsok šťastia pobiť.
Po zmene strán sa ale zápas pre vás veľmi sľubne vyvíjal. Svojim prvým gólom v drese MŠK SCP ste vyrovnali a potom Helbich zase dostal mužstvo aj do vedenia.
Už v závere prvého polčasu som bol blízko gólu. Bola to poobná sitácia, z akej sme vyrovnali. Nášmu druhému gólu predchádzal rohový kop. Lopta letela na prednú žrď, Peťo Jurčo ju hlavou predĺžil na Fera Mikuláša, ktorému strelu trenčiansky gólman vytlačil a ja som už len dorazil loptu do prázdnej brány. V danej chvíli som si povedal: bolo byto pekné, keby sa strenutie aj tato skončilo, ale prišiel ešte jeden náš úspech. To sa neskôr aj podarilo. Vtedy som dúfal, že bez bodu neodídeme. Žiaľ, nepodarilo sa to udržať. Inkasovali sme ešte dva góly a naopak vpredu nezužitkovali naše veľmi dobré príležitosti. Len napríklad, dva razy sme sami išli na domáceho brankára. Tak ako sme prehrali, dalo sa toto stretnutie vyhrať.
Takže možno hovoriť o krutej prehre?
Vyložených gólových šancí sme mali asi o dve viac ako Trenčín. Keby ale obe strany využil všetky príležitosti, bol by to „bláznivý“ výsledok. V sobotu totiž jednoznane dominovali útoky nad obranami. Diváci videli svižný, zaujímavý zápas. Žiaľ, pre nás so smutným koncom. JÁN SVRČEK
