Ružomberok - naposledy hrával za 1. FC Košice, v Ružomberku padla už pred niekoľkými dňami. Keďže ale tento skúsený 29-ročný futbalista momentálne nemal štatút profesionálneho hráča, za mužstvo MŠK SCP mohol nastúpiť až po 1. auguste. Preto domáce stretnutie 3. ligového kola s Púchovom Rasťo sledoval iba z tribúny. V sobotu už ale v Trenčíne bol k dispozícii trénerovi MŠK SCP a v 2. polčase ho aj Vladimír Rusnák poslal na ihrisko.
„S futbalom som začínal v rodných Michalovciach,“ približuje nám nová posila Ružomberka stručne svoju doterajšiu futbalovú anabázu. „Tam som postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a napokon sa dostal až do A mužstva dospelých. Nasledoval prestup do Humenného, ďalšou zastávkou bola Trnava, po nej Inter a naposledy 1. FC Košice.“
Ako došlo k vášmu príchodu do Ružomberka?
V Košiciach som dal klubu výpoveď zo zmluvy, pretože ten si neplnil povinnosti, ktoré z nej voči hráčovi vychádzali. Výpovedná doba sa naplnila 30. apríla a tým som sa stal voľným hráčom. Čo sa týka nového ligového ročníka, viem, že tréner 1. FC Andrej Daňko mal o mňa záujem, ale narazil na odpor majiteľov klubu. Vraj na moje požiadavky v zmluve, nie som pre šéfstvo priechodný. Nuž a potom sa ozval ružomberský športový riaditeľ Igor Bobula, a tak som zakotvil v Liptove.
Môžete nám prezradiť, mali ste aj nejaké iné ponuky, či osobné zámery?
Priznám sa, už predčasom ma to ťahalo skúsiť niečo v cudzine. Lenže pol roka som po operácii kolena stál, a tak nevedel, ako to všetko so mnou skončí. Teraz sa cítim úplne fit a som rád, že prišla ponuka z Ružomberka.
Vieme, že zatiaľ ide o hosťovanie do konca prvej polovici sezóny. Máte predstavy, čo bude potom?
Momentálne je predčasné o tom hovoriť. Po skončení jesene dôjde k rokovaniu všetkých zaintresovaných strán. tak sme sa zatiaľ dohodli.
Čo poviete na súčasný ružomberský káder?
V mužstve je veľa mladých hráčov. Takýto trend ale badám takmer vo všetkých našich ligových kluboch.
Hrávali ste už z tohto kolektívu s niekým?
Niektorých hráčov som poznal zo vzájomných ligových stretnutí, ale v jednom mužstve som hrával iba s Rudom Urbanom, v Košiciach.
Čo si Rastislav Tomovčík sľubuje od ružomberskej etapy?
Po operácii kolena som sa dal dokopy, preto mám v prvom rade záujem pravidelne hrávať a nadviazať na svoje najvydarenejšie sezóny.
Ktoré to boli?
Najkrajšie futbalové časy som asi prežil v Humennom. V tom čase v Chemlone bola výborná futbalová partia a dosahovali sme aj veľmi dobré výsledky. Humenné sa stalo víťazom Slovenského pohára a štartovalo vo vtedajšom Pohári víťazov pohárov. Rád sa vraciam aj k svojmu pôsobeniu v Interi, s ktorým sa mi podarilo získať domáce „double“.
A načo by ste najradšej zabudli?
Jednoznačne na nepríjemné zranenia. Tých som si počas hráčskej kariéry už neúrekom vybral. Napríklad v uplynulej sezóne, som najprv v jeseni maródil s ponaťahovanými väzmi v kolene, a na jar zase išiel pod nôž s meniskusom.
Na záver ešte otázka, na ktorom poste sa najlepšie cítite?
Najviac mi pasuje hrať ofenzívneho strednopoliara, hneď za útočníkmi. Nevylučujem ani možnosť postaviť sa do útoku. Som ofenzívny typ futbalistu, tak mi to absolútne nevadí. JÁN SVRČEK
