JÁN SVRČEK
Stankovany - níka 2000/2001 dosť brnkali na nervy vedenia oddielu a svojich priaznivcov. Veď veľa nechýbalo, aby inventárny kus I. triedy začal mať existenčné starosti. Na jar však prišiel obrat k lepšiemu a ten akoby pozitívne odštartoval aj sezónu 2001/2002. V jej prvom „polčase“ smelo možno Stankovany označiť za šťuku súťaže. Veď z ničoho nič (bez akýchkoľvek posíl) sa tamojší tím stal jesenným kráľom najvyššej liptovskej súťaže.
Čierna jar
Pred zimnou pauzou Stankovany boli na čele jednotky so ziskom 26 bodov, keď z trinástich stretnutí osem vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. „Netajím, aj nás jarné učinkovanie veľmi milo prekvapilo,“ priznáva tajomník miestneho futbalového oddielu a zároveň starosta obce Peter Lacko. „Bolo to ako z veľkej knihy. Mužstvu vychádzalo vlastne všetko. Hrajúcemu trénerovi Pavlovi Šimovi, ktorý vsadil na mlaď, naozaj išla karta, čo nás všetkých, najmä po predchádzajúcich peripetiách, veľmi tešilo“.
Kým v závere uplynulého roka v Stankovanoch mohli plesať z nečakaného jesenného profitu, tak po zimnej pauze zase prišlo až pritvrdé vytriezvenie. Tak ako si P. Lacko nevedel vysvetliť famóznu jeseň, rovnako bol šokovaný odvrátenou tvárou odvetnej časti. Kým v prvom polčase zverenci P. Šima získali dvadsaťšesť bodov, tak v druhom iba trinásť! Veru, bola to čierna jar jesenného šampióna. „Dodnes som sa nedopátral príčin nášho veľkého pádu,“ dušuje sa tajomník FO v Stankovanoch. „Začiatok bol veľmi sľubný. Chlapci vyhrali v Hubovej 1:0 a všetko nasvedčovalo, že aj ďalej ideme po starom. Len mimochodom, našim susedom sme takto vrátili jesennú prehru na domácom ihrisku. Vzápätí mužstvo nečakane doma remizovalo s Kvačanmi. Nešlo ale o žiadnu tragédiu, nič sa nedialo. Ani by ma vtedy nenapadlo, že začíname sa rúcať dole kopcom. Potom prišlo to najhoršie, séria šiestich stretnutí bez zisku jediného bodu. Tá sa začala prehrou 0:1 v Ludrovej. Za tridsať minút mohlo byť rozhodnuté o výsledku v náš prospech. Lenže po našich viacerých nevyužitých príležitostiach, sme akoby padli na duchu.
Nechcem ospravedlňovať chlapcov, ktorí i naďalej mali bojovať zo všetkých síl, ale dodnes cítime, že tri body mužstvu zobral tendenčný rozhodca. Všetci sa ale musíme mimoriadne pýriť za prehru v Liptovskej Ondrašovej. Outsider súťaže akurát nás nachytal na hruškách. Bolo to jediné víťazstvo Ondrašovej, ktorá do tohto zápasu mala na svojom konte iba dva body, počas celej sezóny. A potom nasledovalo už iba naše trápenie. Ešteže chlapci vo finiši zabrali a dotiahli to na celkom lichotivú piatu pozíciu. Pri páde sme sa zastavili na deviatom mieste. Len výborná prvá polovica sezóny, nás ako–tak ukľudňovala“.
Stále hrali naplno
Počas zimy ani jari v Stankovanoch nedošlo k žiadnym hriechom. Všade zostal kameň na kameni, a preto nebol žiadny dôvod, že mužstvo zmení tabuľkový vektor. „Jar bola veľkým sklamaním,“ priznáva duša tamojšej koženej. „Ťažko ale niekomu dačo vytknúť. Chlapci pod vedením Pavla Šima i naďalej naplno pracovali, ale zrazu akoby sa dostali do neuveriteľného kŕča. Keď to ale všetko zosumarizujem, na 5. miesto ani trošku nemôžeme nadávať. Nehovoriac už o tom, že rovnako, tridsaťdeväť bodov, získali i štvrté Kvačany“.
V závere uplynulej sezóny mužstvo P. Šima opäť ožilo a dokázalo, že vie hrať futbal. „Aj do ďalšej sezóny ideme so zámerom, čo najlepšie sa umiestniť,“ prízvukuje P. Lacko. „Na postup ale nepomýšľame. Ide o realitu, ktorá vychádza zo súčasného hráčskeho kádra a našej finančnej situácie. Nemáme záujem na jednu sezónu vyskočiť do V. ligy a vzápätí sa jej porúčať. Máme mladý, ale tváriteľný tím, ktorý je zložený s rýdzo našich občanov. V takomto trende budeme pokračovať i ďalej. Stankovany totiž nemajú na kúpu cudzích futbalistov. Aj naďalej, hoci má svoje povinnosti v ružomberskom mládežníckom futbale, mužstvo vedie tréner Šimo.“
Futbal v Stankovanoch po lanských nebezpečných turbulenciách sa znormalizoval a obec ukľudnil. Všetkých ale stále škrie, prečo až tak chlapci vybuchli v odvetnej časti. Keď postupne z čela sa čoraz viac prepadávali.
