JÁN SVRČEK
Liptovská Lúžna - V deväťdesiatom siedmom si prvý raz futbalisti Liptovskej Lúžnej vybojovali účasť v V. lige. V súťaži pobudli dve sezóny a potom sa museli porúčať. Po dvoch rokoch v jednotke opäť Liptovská Lúžna išla hore. Aj keď už skúsenejšia ako predtým v úlohe úplneho novica, bol to napokon len postup na jednu sezónu. V jarnej časti síce mužstvo získalo o šesť bodov viac ako v jeseni, ale ani to nestačilo. Lúžňaci obsadili v V. lige 12. miesto, čiže tretie od chvosta, keď spolu získali 26 bodov (7 víťazstiev, 5 remíz, 14 prehier).
Futbalisti Liptovskej Lúžnej mali veľmi slabú prvú polovicu súťaže. V nej dosiahli iba dve víťazstvá a štyri remízy. Zimovali na predposlednej pozícii, dvojbodovým náskokom pred poslednou Palúdzkou a s päťbodovou stratou na dvanástu Závažnú Porubu a šesťbodovou na jedenáste Sučany a desiaty Svätý Kríž.
„Jeseň bola veľmi chabá a výraznou mierou nám „dopomohla“ k zostupu,“ tvrdí prezident OFK Liptovská Lúžna a dnes už bývalý tréner tamojšieho účastníka V. ligy Štefan Kasančík. „Zvlášť nás ničili zranenia. Vypadli viacerí kľúčoví hráči, a tak stabilná zostava bola len túžbou. Aj keď pred odvetnou časťou mužstvo malo iba desať bodov, veril som, že ešte nič nie je stratené. Od začiatku jarnej polovice sme začali veľmi dobre „šľapať“ a z kola na kolo naša šanca udržať sa v súťaži naberala reálnejšie kontúry. Žiaľ, v posledných troch kolách sme nezískali ani bod, a to spečatilo náš osud.“
V jarnej časti lúžňanský OFK mal úplne inú tvár ako do zimnej prestávky. Veľmi sympatickým spôsobom sa pustil do náročného boja. Vstúpla tréningová morálka, nehovoriac už veľkom odhodlaní mužstva v majstrákoch. „Už sme nemuseli lepiť zostavu, takmer na každý zápas sme nastupovali v najsilnejšom zložení. Vykryštalizovala sa stabilná jedenástka. V rozhodujúcich chvíľach pravdepodobne svoje urobila i psychika. Preto chlapci záver sezóny nezvládli,“ nastavuje Š. Kasančík zrkadlo druhému polčasu. „Viac–menej na lopatky nás položilo stretnutie 23. kola v Sučanoch. Na zápas mužstvo cestovalo s jednoznačným plánom vyhrať. Sučany aj v tomto dueli potvrdili, že sú najslabším tímom, ale tri body sme nezískali. Stretnutie sa skončilo remízou 2:2, hoci už po úvodnej štvrtine mohlo byť 5:0 pre nás. Po nevyužitých stopercentných príležitostiach sme sa akosi prispôsobili súperovmu rytmu. Potom, tri kolá pred koncom, prišiel domáci zápas so Závažnou Porubou. Chlapcov som v ňom nepoznával. Nič im nevychádzalo, akoby mali zviazané ruky i nohy. Náš výkon bol strašne kŕčovitý. Päť minút pred záverom hostia zaznamenali jediný gól zápasu, a tým nás vlastne poslali do I. triedy. Potom sa ešte dala aspoň teoreticky rozdúchať nádej na záchranu v Podbieli. Po prehre 2:5 sme už na Palúdzku strácali šesť bodov... Počas jarnej časti nám citeľne chýbal zranený útočník Kostúrik, ktorý bol k dispozícii až v poslednom zápase v Dolnom Kubíne. Ďalšou stratou bol Beláčkov odchod pred zápasom v Sučanoch. Išlo o veľmi platného záložníka, ktorý dával myšlienku našej stredovej formácii. Opustil nás kvôli pracovnému miestu v zahraničí.“
Zostup všetkých v Liptovskej Lúžnej mrzí. Aj samotných hráčov zničil. Život, aj futbalový, však ide ďalej. Od 1. júla sa rozbehla príprava mužstva na ďalší súťažný ročník. Trénerského kormidla sa v OFK ujal Jozef Veselovský spolu so svojim asistentom Jozefom Husarčíkom. Ďalším trénerom je Vladimír Láclavík, ktorý má na starosti brankárov v klube. „Určite dôjde k nejakým pohybom v hráčskom kádri,“ dozvedáme sa od prezidenta klubu. „Po určitých pohyboch bude treba stmeliť kolektív a všetko urobiť pre najlepšie učinkovanie v I. triede. O cieľoch zatiaľ nechceme hovoriť“.
