JÁN SVRČEK
Lúčky - V našej dvojke všetko podstatné hore sa udialo už do zimy. Jesennú časť futbalisti Lúčok prešli bez prehry a s 10-bodovým náskokom kraľovali na čele štrnásťčlenného pelotónu. Za nimi s (uvedenou) úctyhodnou vzdialenosťou figurovali Smrečany–Žiar a Podtureň. V odvetnej časti už síce zverenci trénera Stanislava Demka sem–tam i trošku zakiksovali, ale napokon so vztýčenou hlavou prešli cieľovou páskou. Po konečnom zvonení Lúčky mali 12 bodov navrch na druhé Smrečany a 13 na tretie Galovany.
Po koľkých rokoch sa futbal v Lúčkach vracia do jednotky?, položili sme pri našom stretnutí úvodnú otázku hrajúcemu predsedovi tamojšieho oddielu Jozefovi Volfovi.
Po päťročnej prestávke. Už vlani bol postup nadosah, ale záver jednoznačne najlepšie zvládli Vlachy. My sme do sezóny 2001/2002 išli tvrdo za prvenstvom. Aj keď dosť bolo nevďačných „kuvikov“, ktorí neverili, že predsa Lúčky opäť futbalovo povstanú.
Koho ste považovali za najväčšieho konkurenta v boji o primát?
Smrečany-Žiar a ešte som si myslel, že trošku môže hore „vodu mútiť“ aj mužstvo Podturne.
Po jeseni Lúčky mali na svojom konte desať víťazstiev a tri remízy. V odvetnej časti (okrem troch ďalších remíz) prišli aj dve prehry. Čiže mužstvo získalo o šesť bodov menej ako v prvom polčase. Prečo?
V jeseni sme hrali v ozajstnej pohode. Aj keď niekedy to herne zaškrípalo, dokázali sme sa strelecky presadiť. Práve v koncovke mužstvo v odvetnej časti nenapodobnilo jar. Veľmi veľa gólových príležitostí zostávalo nevyužitých. Nedarilo sa už tak nášmu najlepšiemu strelcovi Krakovskému. Došlo aj k určitému oslabeniu kolektívu. Do Čiech odišli pracovať Lesák a Švárny a do Bratislavy zase Moravčík, ktorý preto, navyše bez akéhokoľvek tréningu, chodil len na každý druhý zápas.
Čo môžete povedať k dvom jarným prehrám?
Prvá sa zrodila v Liptovskej Osade. Domáci na nerovnom teréne príkladne dreli a dosiahli vytúžený cieľ. S takým obrovským nasadením som ešte toto mužstvo nevidel hrať. Súper dokonca ešte aj jedenástku zahodil. V poslednom kole v Smrečanoch, kde sme podľahli 3:4, bol to za úmornej horúčavy akýsi gulášový zápas. Vo všetkom už bolo rozhodnuté, viac–menej sa len súťaž dohrávala.
Koho z hráčov zvlášť možno pochváliť?
Celý základ. Takmer na každé stretnutie nastupovala rovnaká jedenástka. Ak sa niečo z nejakých dôvodov menilo, tak maximálne jedno, dve miesta. Preto by som vymenoval celú našu základnú zostavu: Krška - Milan st., Socháň, Moravčík - R. Šiška, Volf, Hrbček - Kútnik, Krakovský, Bobček.
Čo ďalej? Dôjde v mančafte k nejakým zmenám?
V I. triede sa hrá technickejší futbal, čo nám celkom vyhovuje. Viac sa nám darí proti futbalovejším tímom, ako jednoznačným bojovníkom. Chceli by sme sa pohybovať v strede tabuľky. Ani nepomýšľame nad tým, že by malo ísť iba o jednosezónne učinkovanie. Na tréningoch, ktoré sa začali 4. júla, sa schádza dvanásť, trinásť hráčov. Kolektív, ktorý si vybojoval postup zostáva pokope a mal by byť ešte doplnený dvoma novými hráčmi.
Návrat do jednotky bol aj tým najkrajším darčekom k sedemdesiatinám organizovaného futbalu v Lúčkach. Akým spôsobom sa chystáte toto jubileum pripomenúť?
V sobotu 20. júla sa o 17. hod. na našom ihrisku uskutoční stretnutie mužstva, ktoré v sedemdesiatom šiestom postúpilo do najvyššej liptovskej súťaže s bývalými dorastencami, ktorí v sezóne 1985/1986 vyhrali okres a vybojovali si účasť v oblastnej súťaži. Na druhý deň je pripravený tradičný Memoriál Igora Saláka, na ktorom okrem nás budú hrať Chrabrany, Likavka a Partizánska Ľupča.
Na záver ešte jedna otázka. Kto drží futbal v Lúčkach pri živote, kto mu najviac pomáha?
Jednoznačne obec. Náš starosta Anton Druska a jeho zástupca Miroslav Druska má značnú zásluhu na tom, že futbal v Lúčkach zase ožil. Dobré výsledky sa prejavili aj na zvýšenom diváckom záujme. Niektorí fanúšikovia chodili s nami aj na zápasy u súperov.
