JÁN SVRČEK
Lisková - Futbalisti OŠK Lisková boli v jarnej časti IV. ligy, skupiny Stred - sever síce najčastejšie na čele tabuľky, ale vo finiši podľahli Havranu Ľubochňa, čiže ružomberskému béčku, a tak podobne ako po jeseni (vtedy s bodovou stratou na Tvrdošín) i celkove skončili na 2. mieste. A to s osembodovou stratou na ružomberskú rezervu.
„Po jeseni mužstvo malo pred odvetnou časťou veľmi slušnú pozíciu,“ vraví tréner Mojmír Šrobár, ktorý sedel na lavičke liskovských futbalistov. „Tým nevravím, že nemohla byť ešte výhodnejšia. Jeseň sme skončili so štyrmi plusovými bodmi v tabuľke pravdy. Keby sa chlapci vyvarovali niektorých zaváhaní, mohlo ich byť o štyri až šesť viac. Náročná zimná príprava splnila svoj cieľ, a tak tu boli všetky predpoklady bojovať o čo nielen o fyzickej pripravenostia ale aj o psychike. Žiaľ, zabudol som pridať, že i o morálke. Domáca prehra v úvodnom jarnom kole s Diviakmi 0:3 svojim spôsobom naznačila, že asi niečo nie je v poriadku. Vtedy som ale nemohol ani tušiť, čo ma počas sezóny ešte čaká. Navyše v ďalších piatich kolách sa mužstvo zomklo a dosiahlo plný, pätnásťbodový zisk. Cenné víťazstvá sme si priviezli z Čierneho a Valče“.
Zápas pravdy
Po šiestich jarných kolách „šrobárovci“ viedli štvrtoligový pelotón so štvorbodovým náskokom pred Ľubochňou. Potom ale prišiel zápas pravdy a v ňom Lisková doma podľahla Havranu 1:5. „Ružomberské béčko prišlo k nám vo veľmi silnom zložení, ôsmimi áčkármi a výsledok, ktorý sa zrodil, som bral. Nič mimoriadne sa nedialo, stále sme ešte mali na Ľubochňu bod k dobru. Až potom prišiel rozhodujúci zlom, a to po prehre v Bánovej, na ihrisku mužstva zo spodu tabuľky. Išlo o 8. kolo odvetnej časti a po ňom to už s nami išlo dole kopcom. V plnej nahote sa to prejavilo v účasti na tréningoch a v životospráve hráčov. Vzápätí sa dostavili ďalšie prehry v Belej s Martinom B a doma s Trebostovom. Potom síce chlapci dva razy vyhrali s Istebným a Liptovským Hrádkom, ale už o všetkom bolo rozhodnuté. Nuž a k poslednému vystúpeniu v Námestove, kde sme prehrali 3:6, sa radšej ani nevyjadrujem“.
O postupe v Liskovej počas súťaže nahlas nikdy nehovorili, ale po slušne rozbehnutej sezóne, na M. Šrobárovi vidno, že je dosť zatrpknutý. „Chlapci si svojou nezodpovednosťou sami premrhali veľkú príležitosť,“ zdôrazňuje. „Pre mňa najhoršia bola bezmocnosť niečo zmeniť. Stále som im prízvukoval nevyhnutnosť dodržiavať životosprávu, ale bez nejakej odozvy. Vôbec hráčov nechápem. Na vytvorené podmienky sa absolútne nemohli sťažovať, boli adekvátne vytýčeným cieľom. Na jar to začalo škrípať v známom „futbalovom trojuholníku“: tréner - funkcionári - hráči. Určite som sa aj ja nejakej chyby dopustil, najmä v období po zápase v Bánovej, ale v prvom rade si svedomie musia spytovať samotní futbalisti. Viac korektnosti som očakával i od funkcionárov. Mojim krédom je totiž vždy povedať si pravdu rovno do očí.
Aj čo sa týka životosprávy mužstva, tvrdšie v tomto smere mohlo byť tiež vedenie klubu. Na druhej strane za obojstrane prospešnú považujem spoluprácu s trénerom A-dorastu Jaroslavom Kubalom. Najtalentovanejší chlapci dostali aj príležitosť zahrať si za prvé mužstvo“.
Kvalita nechýbala
Čo sa týka hráčskeho kádra, liskovský tréner tvrdí, že futbalová kvalita „mančaftu“ nechýbala, ale mužstvu chýbal vodcovský typ hráča, ktorý by dokázal správnym smerom stiahnúť ostatných. „Po zimnej príprave s futbalom skončil Tibor Kubala a počas jari nás zase oslabili zranenia Plávku a Latiaka, čo malo značný dopad na kvalitu našej obrany“, vraví M. Šrobár. „Pomerne úzky káder sa tieť podpísal pod našu výkonnosť. Ak by som mal niekoho pochváliť, tak po hernej stránke najväčším prínosom pre kolektív boli Marek Šiška a Latiak a svoj štandard odviedli Karlík, Tibor Šiška, Mikulka a do svojho zranenia aj Plávka“.
Lisková dosiahla síce dosiahla jedno z najlepších umiestnení v histórii klubu, Mojmír Šrobár však znechutený z OŠK odchádza. Po desiatich rokoch práce v liskovskom futbale, kde pôsobil v minulosti tiež pri béčku a doraste. „Musím priznať, nelúčim sa s dobrým pocitom. Vôbec tu ale teraz nejde o nepostúpenie do III. ligy. Som sklamaný, ako po kvalitnej zimnej príprave celé naše učinkovanie v súťaži dopadlo. Smutno mi je, že po toľkých rokoch odchádzam za takejto situácie. Podľa mňa, až čas ukáže, akým smerom sa ďalej bude uberať seniorsky futbal v Liskovej“.
