JÁN SVRČEK
Ružomberok - sklamanie“, vracia sa k záverečnému kolu Gambrinus ligy futbalista Maroš Klimpl, ktorý uplynulú zimu sa porúčal Ružomberku, aby vo svojej hráčskej kariére pokračoval vo Viktórii Žižkov. Českým šampiónom sa stali futbalisti Slovana Liberec, hoci v poslednom kole prehrali v pražskom Dolíčku s Bohemiansom 1:2. „Viktorka“ zase hrala na Strahove proti Slávii a v prípade prehry Liberca, jej na domáci primát stačil bod. „Už to vyzeralo na bezgólovú remízu, keď nás zmrazil Kukov gól. Päť minút vtedy chýbalo do konca stretnutia“, pokračuje Maroš, ktorý v rodnom Dolnom Kubíne nielen vnikal do futbalovej abecedy, ale tam aj prešiel jednotlivými mládežníckymi kategóriami. V deväťdesiatom ôsmom Klimpl ako dorastenec prestúpil do MŠK SCP a v tom istom roku mal aj svoju marssuperligovú premiéru. Na svoj prvý „majstrák“ v najvyššej súťaži nastúpil za éry trénera Ladislava Jurkemika.
„Čo sa týka môjho odchodu do Žižkova, všetko sa vtedy zhŕklo veľmi rýchlo“, dozvedáme sa ďalej od mladého muža, ktorý svojimi už počas uplynulej jeseni zaujal Pražanov. „K môjmu prvému kontaktu so žiškovskými funkcionármi došlo po návrate z nemocnice, po operácii ramena. S mužstvom som neabsolvoval ani celú zimnú prípravu. Tri týždne som sa totiž dával po operácii dokopy“. Hráčovi, ktorý do najvyššej súťaže vhupol pod Čebraťom, sa určite ani len nesnívalo, že v tíme trénera Zdeňka Ščasného dostane v jarnej časti príležitosť v trinástich z pätnástich zápasov. Klimpl, ktorý do Žižkova prišiel takmer naraz so svojim ružomberským spoluhráčom Tomášom Oravcom, sa veľmi rýchlo udomácnil v tomto poprednom českom tíme. „Spočiatku to bolo ťažké“, priznáva Maroš. „Veril som, ale, že sa presadím. V opačnom prípade by som ani žiškovskú ponuku neprijal. Po polroku vo „Viktorke“ svoj krok hodnotím ako správny, ani raz som ho zatiaľ neoľutoval. Prišiel som do veľmi ambiciózneho klubu, v ktorom človek na každom kroku sa stretáva s maximálnou profesionalitou. Tu hráč sa môže plne venovať len futbalu. Klubový život je tak zabezpečený, že s ničím iným sa nemusí rozptylovať“.
V uplynulom roku sa Klimpl dostal do Jedenástky roka, a v tomto (po predchádzajúcich štartoch v mládežníckych výberoch Slovenska) absolvoval aj seniorsky krst proti Uzbekistanu. „Česká liga bola pre mňa veľkým lákadlom“, tvrdí chlapec z Oravy. „Chcem v nej pravidelne hrávať a zároveň sa pobiť aj o miesto v Jurkemikovom výbere. Myslím si, že v oboch prípadoch som už svoj krok urobil“.
Trénera Ščasného po uplynulej sezóne v Žižkove vystriedal Vítězslav Lavička. A čo od neho Maroš očakáva? „Obaja tréneri majú veľmi blízku futbalovú filozofiu. Ide o veľmi progresívnych ľudí, ozajstných futbalových odborníkov. Mám taký pocit, že tréner Lavička umne nadviazal na všetky pozitíva svojho predchodcu“.
Bývalý obranca MŠK SCP
(v pražskom tíme najčastejšie sa objavoval na pravej strane obrany)
v „stovežatej“ býva v dvoizbovom byte, z ktorého to nemá ďaleko na štadión „Viktorky“. Keďže v Prahe si Maroš našiel vážnu priateľku Terezku, takmer celý svoj voľný čas trávi s ňou. Preto ho vraj ani neoslovujú rôzne „magnety“ veľkomesta, ktorých je v Prahe požehnane.
Maroš Klimpl siahal na Ligu majstrov. Napokon dramatická koncovka Gambrinus ligy Žižkov odsunula „až“ na tretiu priečku (za Libercom a Spartou Praha). Tá znamená štart v Pohári UEFA. Pre exružomberčana to bude druhá príležitosť v klubovej futbalovej Európe. Vlani s MŠK SCP sa z predkola dostal do prvého kola. Ako ďaleko to potiahne v Česku?
