JÁN SVRČEK
Ružomberok - podaril husársky kúsok. Chlapci pod vedením trénera Petra Poláka po domácej remíze 1:1 v prvom barážovom stretnutí s Portugalskom v Dubnici nad Váhom, dokázali vysokého favorita prekvapujúco zdolať na jeho pôde 1:0, čím si vybojovali účasť na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy tejto vekovej kategórie v Nórsku. O pekný úspech slovenského futbalu sa zaslúžili aj dvaja členovia MŠK SCP Ružomberok Marián Kurty a Igor Žofčák. Obaja sú aj nominovaní na „Európu“, ktorá sa uskutoční 22. - 29. júla za účasti ôsmich tímov. Slovensko bolo vyžrebované do A skupiny spolu s Českom, Španielskom a domácou reprezentáciou. S oboma ružomberskými reprezentantami sme sa porozprávali nielen o európskej baráži, ale aj ich učinkovaním pod Čebraťom.
Marian Kurty
Ako sa pozeráte na svoju prvú marssuperligovú sezónu? - znie naša úvodná otázka 19-ročnému Mariánovi Kurtymu, ktorý do Ružomberka zavítal pred rokom z Bardejova.
Myslím si, že lepšia bola jesenná časť. Na začiatku jari sa dostavila určitá kríza, potom som sa z nej ale dostal. Po zimnej prestávke som sa ťažšie dostával do tempa. Inak ale svoj ružomberský futbalový rok hodnotím ako veľmi pozitívny a ani trošku svojho prestupu neľutujem. Určite som futbalovo povyrástol. A hlavne viac si na ihrisku verím. Stále je ale mojou najväčšou slabinou streľba. Dostávam sa aj do šancí, ale potom moja strela buď letí na brankára alebo mimo.
Po skončení uplynulej sezóny sa dosť nahlas hovorilo o vašom odchode do Viktórie Žižkov. Ako to vlastne bolo?
Žižkováci mali záujem, aby som už 14. júna začal s nimi prípravu. Malo ísť o skúšku, po ktorej by sa ukázalo, či mi predložia aj zmluvu na podpis. Ja som si ale po náročnej sezóne v prvom rade potreboval oddýchnuť a tak o niečo neskôr začať s tréningom. S týmto ale Pražania nesúhlasili a už potom sa mi neozvali. Myslím si, že však zatiaľ som ešte nič nezmeškal.
Prečo Ružomberok v uplynulom ročníku nedosiahol na Pohár UEFA?
Podľa mňa, takmer vždy v zlo-mových momentoch prišlo naše zaváhanie. Vo chvíľach, keď sa črtala šanca bodovo odpútať svojim najväčším konkurentom. Následné stretnutia sme nezvládli a tak „počkali“ na súperov.
Slovenská „devätnástka“ svojim postupom na záverečný turnaj ME urobilaa menší zázrak. Ako ste vlastne favorizovaných Portugalcov dokázali vyradiť?
Myslím si, že Portugalci nás v domácom prostredí podcenili. Podľa tamojších novín sme mali „schytať“ päť, šesť gólov. V prvom polčase sa nám podarilo súpera zaskočiť. V druhom domáci mali jednoznačne navrch a miestami pri nás stálo aj šťastie.
Čo ďalej v „devätnástke“?
Vyradenie silného súpera nám dodalo zdravú sebadôveru. Myslím si, že v tomto „mančafte“ sú šikovní futbalisti, preto chceme aj v Nórsku niečo dokázať. Minimálne sa kvalifikovať na majstrovstvá sveta, kde postúpi šesť tímov. Európsky šampionát je určite pre celý kolektív veľkou výzvou. Verím, že každý sa na ňom bude chcieť vytiahnúť.
A vaše želanie pred štartom sezóny 2002/2003?
Aby sa v Ružomberku, po niekoľkých hráčskych pohyboch, opäť dalo dokopy kvalitné mužstvo a patrilo do hornej polovice tabuľky. Nuž a v reprezentácii, je to jediné - dostať sa s „devätnástkou“ čo najďalej.
Igor Žofčák
Tréner Vladimír Rusnák vám hneď v prvom jarnom kole na Interi dal dôveru a potom ste sa stali viac -menej stabilným článkom ružomberskej zostavy. Čo to pre vás znamenalo? - pýtame sa strednopoliara MŠK SCP Igora Žofčáka (nar. 10. 4. 1983), ktorý v januári tohto roku prestúpil do Ružomberka z treťoligových Michaloviec.
Nezakrývam, obrovské, ale veľmi príjemné prekvapenie. Pri podpise zmluvy v zime mi taká trúfalosť aj na chvíľku neprebleskla hlavou. Veď som v dorastenec-kom veku sa zrazu objavil o dva stupienky vyššie. Skôr som kalkuloval, že sa postupne v novom prostredí uplatním. A niekedy v polovici jari už aj vybehnem na ligový trávnik na nejakých dvadsať minút. Nominácia na stretnutie úvodného kola, navyše na ihrisku majstra, bola pre mňa krásnym, doslova rozprávkovým snom.
Poznali ste sa predtým so svojim krajanom, „východniarom“ trénerom Rusnákom?
Ja som s nim prvý raz stretol až v Ružomberku. Či pán Rusnák niečo o mne vedel, to ani netuším.
Igor, mali ste na prahu jarnej časti strach z niektorých známych futbalistov. Nešiel vám po chrbte mráz zo zvučnejších mien?
V úvodných kolách sa vyskytli určité obavy. Veď ten skok z tretej ligy sa nedal len tak zmazať. Neskôr to už ale bolo fajn, bez akýchkoľvek problémov.
Ako sa v Liptove naplnili vaše predstavy?
Som veľmi rád, že hrám v Ružomberku. Môžme hovoriť o maximálnej spokojnosti. Naozaj nič mi nechýba. V živej pamäti mám aj prvé kontakty s „kabínou“. Starší hráči ma veľmi dobre prijali.
Môžete čitateľom prezradiť, čo vám zvlášť tréner Rusnák pred zápasom kladie na srdce?
Aby som hral svoju hru, neustále „jazdil“ zozadu dopredu a samozrejme aj opačne. Dáke mimoriadne úlohy som nedostával. Neustále mi je však prízvukované, že mám častejšie strieľať. Neraz som už bol v dobrej pozícii, ale akciu som riešil inak, nie streľbou.
Čiže koncovku považujete za vašu „achilovú pätu“? Igor, v čom ešte treba pridať?
Áno, viac musím a lepšie strieľať. Dosť v koncovke váham. Keď sa dá vypáliť, ešte prihrávam. Ďalej sa potrebujem zlepšiť v situáciách jeden na jedného.
Ako ste sa dostali do reprezentačnej „devätnástky“?
Viem, že bol sa na mňa pozrieť tréner Polák. Predpokladám, že jeho rozhodnutie ovplyvnil aj fakt, že v Ružomberku som pravidelne hrával Mars superligu.
Verili ste v postup do Nórska?
Všetci do jedného sme pred odvetným stretnutím v Portugalsku boli presvedčení, že môžeme to dokázať. Každý v tomto zápase išiel naplno.
Čo čakáte od novej sezóny?
Strašne sa teším na „Európu“, kde v žiadnom prípade nechceme „zhorieť“. Mojim želaním je postup na MS. Nuž a s Ružomberkom hrať opäť „hore“.
