JÁN SVRČEK
Ružomberok - zmi východnej skupiny II. dorasteneckej ligy, čím pre „koženú“ pod Čebraťom po tridsiatich štyroch rokoch vybojovali najvyššiu republikovú súťaž. Spolu so staršími dorastencami do I. ligy „idú“ aj mladší dorastenci. V tejto vekovej kategórii totiž o postupe i zostupe (keďže jedná sa o „dvojičku“) oboch celkov rozhoduje umiestnenie družstva starších dorastencov.
Ružomberský starší dorast v jarnej časti ťažil zo spanilej jesennej jazdy. Chlapci pod vedením trénera Štefana Zvala dosiahli „polčasový“ primát s plným bodovým ziskom a so skóre 50:12. Druhý Junior Radvaň strácal na lídra trinásť bodov. Po zime ale už taká pohoda v tíme nevládla. Prišli nečakané bodové straty a po 5. jarnom kole sa Š. Zvalo musel porúčať.
Viaceré zápasy
vyšli podľa predstáv
„Ani prvá polovica súťaže nebola taká jednoduchá, ako navrávajú výsledky“, vraví Karol Hrnčiar, ktorý v jeseni robil Š. Zvalovi asistenta a po jeho odvolaní (hoci už mal v klube iné úlohy) prevzal trénerské kormidlo. „Viaceré zápasy ale vyšli podľa našich predstáv. Strelecky sa darilo najmä Števkovi, ktorý v jeseni dosiahol trinásť gólov a Callovi. Ten, hoci hral v zálohe, skóroval dvanásťkrát. Po prvej polovici sezóny sme si už ani nepripúšťali možnosť, že by chlapcom niekto prvenstvo vyfúkol. Aj keď Radvaň, ktorá pred rokom vypadla z I. ligy robila všetko pre návrat a bojovala do poslednej chvíle“. Počas zimy prišlo k jednej personálnej zmene na užomberskej „lavičke“, keď asistentskú rolu prevzal Viliam Hyravý. K. Hrnčiar dostal na starosť seniorske „béčko“ aj spolu s druhým dorastom. Zanedlho sa však opäť vrátil k dorasteneckému „áčku“.
Kým v prvej polovici súťaže dorastenci MŠK SCP získali plných 39 bodov, v odvetnej len 23. Aj napriek výrazne slabšej jari, dve kolá pred koncom mohli zahlásiť postupové „hotovo“. Napokon družstvo prišlo do cieľa s dvanásťbodovým náskokom pred Juniorom Radvaň. Tretí Žiar nad Hronom zaostal za víťazom o osemnásť bodov.
„V druhej polovici sezóny sme mali najväčšie problémy s premieňaním šancí. Chlapci si dokázali pripraviť množstvo gólových príležitostí, ale škrípala koncovka,“ tvrdí muž, ktorý družstvo priviedol do I. ligy. „Našu úspešnosť ale ovplyvnili aj ďalšie momenty. Trošku kompaktnosť tímu narušil fakt, že štyria hráči - Kubáň, Števko, Callo a Sedlák absolvovali zimnú prípravu s A mužstvom. V jarných „majstrákoch“ bol len veľmi málo k dispozícii Števko, ktorý zväčša chodil s mužmi, s „áčkom“ a „béčkom“. Tým nám chýbal typický zakončovateľ. Ďalej sme stratili Kiníka, oporu zadných radov, keď prestúpil do Dúbravy. Tiež s blížiacim sa koncom súťaže, sme začali zabudovávať mladých chlapcov. Už s perspektívou budúcej sezóny. Aj keď po jeseni náš náskok bol výrazný, Radvaň neustále čakala na prípadnú šancu, naše väčšie „zakopnutie“. Z tohto zorného uhla za zlomové považujem naše víťazstvá vo Zvolene a v Lipanoch“.
Hráči si dokázali
navzájom pomôcť
Tréner Hrnčiar zvlášť vyzdvihuje bojový duch kolektívu, veľké oduševnenie chlapcom vždy sa pobiť o víťazstvo: „Hráči si dokázali navzájom pomôcť, podržať jeden druhého, ak sa niekomu nedarilo. I v stretnutiach, ktoré nám po hernej stránke nevyšli“. Na adresu jednotlivcov lodivod MŠK SCP poznamenáva: „Zvlášť by som vyzdvihol Ďžubáka, Sedláka, Calla, Šándora, Gejdoša a za viaceré zápasy aj Šlichtíka. Pochvalu si zaslúži i brankár Šavol, ktorý v nejednom prípade družstvo podržal. Na druhej strane sa viac očakávalo od Miroslava Kobolku, ktorý prišiel zo Svitu ako veľký talent. Frič, Bezák, Baran a Ondovčák uhrali viac-menej to, čo sme od nich očakávali. Z pohľadu streleckej úspešnosti, našu tabuľku vedie Števko 25 gólov, pred Callom - 18, Kobolkom - 6 a Džubákom - 4.”
Už raz boli
len krôčik od postupu
Karol Hrnčiar nezakrýva svoju radosť z cenného úspechu. Už raz bol veľmi blízko k postupu ružomberského staršieho dorastu do I. ligy, ale vtedy tesne zostal pred bránami najvyššej slovenskej súťaže. „Bolo to v ročníku 1998/1999“, vraví. „Získali sme 69 bodov, čo bolo o bod menej ako prvý Trebišov. V tom čase som prevzal družstvo, ktoré na 7. mieste, ma-lo päť mínusových bodov. Na to ale prišla šnúra štrnástick kôl bez prehry. V kútiku duše som ale neprestával veriť, že raz budem pri postupe do dorasteneckej ligy. Je to bezpochyby môj najväčší trénerský úspech. Za trénerský tandem by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí pomohli. A to vedeniu klubu na čele s prezidentom Milanom Be-zákom. Bolo vidno, že všetkým na výsledkoch dorasteneckého družstva záleží. Chlapci mali vytvorené všetky podmienky pre svoj výkonnostný rast. Nedá mi nespomenúť ani veľmi obetavého vedúceho družstva Františka Gejdoša“.
