JÁN SVRČEK
Ružomberok - 2000 zo Slovana Bratislava viac-menej ako rekonvalescent po operácií slabín, je jedným z tých hráčov, ktorí už ďalej nebudú k dispozícii trénerovi MŠK SCP Vladimírovi Rusnákovi. Dvadsaťšesťročný strednopoliar, v ostatnom čase nosiaci na rukáve ružomberskú kapitánsku pásku, momentálne dovolenkuje pri Červenom mori v Egypte. Už teraz ale má namierené do zahraničia.
Vráťme sa ale ešte k vášmu príchodu do Ružomberka. Ako sa s odstupom času pozeráte na ten krok?
Stále rovnako. Počas pôsobenia v Slovane som bol presvedčený, že už nezakotvím v žiadnom slovenskom klube. Jednoznačne ma lákala cudzina. Žiaľ, v nepravý čas sa ozvali slabiny a nebolo iné riešenie, iba ísť pod chirurgický skalpel. Nepredvídané zranenie pribrzdilo moje plány. V danej chvíli ružomberská ponuka bola pre mňa východiskom z núdze. Potreboval som sa opäť plnohodnotne zapojiť do tréningového procesu a po operácii zase začať hrať. Ružomberskí funkcionári mi v tomto smere podali veľmi ústretovo pomocnú ruku. Pod drobnohľadom doktora mužstva Jozefa Kobelu som sa dal postupne dokopy a už aj v jesennej časti ročníka 2000/2001 nastúpil na niektoré ligové zápasy.
V Ružomberku ste boli dva roky. Ktoré obdobie z tohto pôsobenia považujete za najvydarenejšie?
Jednoznačne to bola lanská jeseň, keď mužstvo viedol tréner Mikuláš Komanický. Dostal som sa do dobrej formy, prišla herná pohoda a začalo sa mi aj strelecky dariť. Napokon som sa dostal aj do reprezentácie. Škoda, že v závere jesennej časti som si zranil koleno a bol nutný atroskopický zákrok. Zranenie a nehovoriac už o operácii, vždy športovca pribrzdia.
Smola sa na vás lepila i na jar. Čo poviete?
Žiaľ, áno. V príprave som si natiahol sval, počas sezóny ma zase stopol členok a stál kvôli ramenu. Aj preto som bol rád, že je tu koniec sezóny a pár dní si človek môže oddýchnuť a načas i zabudnúť na futbal.
Prečo odchádzate z Ružomberka?
S MŠK SCP mám ešte rok platnú zmluvu. Už v zime sme sa ale dohodli s prezidentom klubu pánom Bezákom, že po jarnej časti v Ružomberku končím. Pretože chcem ísť do cudziny.
Môžete nám prezradiť, kde napokon zakotvíte?
Túto záležitosť má na starosti môj manažér Vladimír Varga. On rokuje s potenciálnymi záujemcami o moje služby.
Čiže v priebehu jari ste vedeli, že pod Čebraťom definitívne končíte.
Áno, vedel som, že ďalej v ružomberskom klube nezostanem. Snažil som sa ale aj napriek tomu odviesť všetko, čo je vo mne. Hrať vždy čo najlepšie. Navyše z funkcia kapitána si vyžadovala aj stmelovať a burcovať kolektív a v neposlednom rade pomáhať tým mladším.
Ako sa pozeráte celkove na ružomberský marssuperligový ročník 2001/2002?
Mohol by som vymenovať niekoľko zápasov, v ktorých sme dosť hlúpo prišli o body. Nedokázali sme ich totiž dotiahnúť do úspešného konca. A to nás aj stálo druhú alebo tretiu priečku. Nezakrývam, dalo sa v tabuľke skončiť za Žilinou.