JÁN SVRČEK
Ružomberok - vo vlastných rukách (na rozdiel od Púchova), pred predposledným marssuperligovým kolom boli ešte v stále v hre o druhú priečku znamenajúcu účasť v Pohári UEFA. Avšak na ich hre v súboji o záchranu bojujúcim 1. FC Košice to (pred týždňom) absolútne nebolo vidno. Mužstvo katastrofálnym výkonom síce (napokon) pomohlo košickým tigrom udržať sa v najvyššej súťaži, ale divák odchádzal zo štadióna pod Čebraťom poriadne roztrpčený. Piskot tribún a rôzne ironické pokriky začali sa ozývať už v polovici prvého polčasu. Impotentný futbal, ktorý publiku servírovali oba tímy, vyvolával medzi divákmi rôzne polemiky o predaji zápasu. Ružomberská domáca rozlúčka so sezónou bola jednoznačne prepadákom. Na pozápasovej tlačovke síce obaja tréneri Vladimír Rusnák i Jaroslav Gurtler pri otázkach na telo označili slovenský futbalový národ za neveriaci a upodozrievajúci, avšak z toho čo sa odohrávalo na zelenom koberci mohli prítomných akurát bolieť oči.
Za ružomberské mužstvo akékoľvek fámy o dohodnutom výsledku dementoval jeho kapitán Marek Fabuľa: „Určite aj divák videl, že 1. FC sa zameral na ortodoxnú defenzívu a z nej len ojedinele vyrážal do rýchlych protiútokov. Súper postavil pred svojou šestnástkou nepríjemný obraný val, cez ktorý sa naše mužstvo nedokázalo presadiť. Vôbec nám nevychádzali kolmé prihrávky, ktorými chceli hostí prečísliť. Toto bolo našim najväčším kameňom úrazu. V prehustenom priestore neraz rozhodujú i centimetre, či šťastie. Vieme, že to nebola vydarená rozlúčka s našimi vernými divákmi, čo nás všetkých mrzí. Veľmi smutno bolo aj po zápase v šatni. Na stretnutie chlapci nastupovali s odhodlaním podať čo najlepší výkon a získať tri body. Nevedeli sme predsa ako sa skončí zápas v Prešove a stále žila aká - taká nádej na štart v Pohári UEFA“.
Každý mal uplynulý utorok svoju pravdu. Inú publikum a inú ružomberská kabína. Ktorá bola objektívnejšia?
