JÁN SVRČEK
Ružomberok - došlo doslova k hráčskej revolúcii. Z kádra, ktorý vybojoval druhý euroligový primát, nezostal takmer ani kameň na kameni. K väčším pohybom v družstve Ruži došlo aj pred sezónou 2001/2002. Tie už ale bolo súčasťou cieľavedomého budovania tímu pre najbližšie obdobie a nie „hasením“ veľkého hráčskeho „tresku“. Napokon potvrdil to aj (po roku) návrat ružomberských basketbalistiek medzi absolútnu európsku špičku.
Akú podobu bude ružomberské ženské družstvo v najbližšej sezóne? Túto aktuálnu otázku sme položili človekovi najpovolanejšiemu, generálnemu riaditeľovi BK SCP Jozefovi Smolekovi.
V dnešnej dobe už žiadna superkvalitná hráčka na svete, či výraznejší talent, nemôže uniknúť pozornosti klubov alebo rôznych agentov. Preto už aj začínajúca basketbalová nádej má svoju trhovú hodnotu. Čiže všetko v tomto smere je o peniazoch, ktoré treba mať pri budovaní silného družstva k dispozícii. Nájsť iné „lákadlo“ je nemysliteľné... Situácia, ktorá u nás vznikla pred dvoma rokmi, po húfnom odchode viacerých slovenských hráčok, nás donútila vo väčšom počte angažovať cudzinky. Hoci dnešný svet sa stáva kozmopolitný, takáto cesta sa nám absolútne nepáči, bola východiskom z núdze. My svoju filozofiu máme jasnú. V našom klube chceme koncentrovať všetky schopné slovenské basketbalistky, vrátane tých, čo momentálne pôsobia v cudzine. Ružomberok by sa takto stal akoby národným tímom, ktorý by vychovával a dodával dievčatá do reprezentačných družstiev. Týmto by bola zabezpečená aj žiadúca kvalita tréningového procesu reprezentantiek a zohratosť družstva žien.
Prvým krôčikom pri napĺňaní „slovenského“ modelu, bolo vlani angažovanie štyroch mladých hráčok - Čavojskej, Gatialovej, Ciulisovej a Ružičkovej. Vieme, že ide aj o určité riziko, pretože ani z najvýraznejšieho talentu nemusí vyrásť ozajstná basketbalová osobnosť. Dievčatá sú stále totiž ešte iba vo vývoji. Aj takáto cesta je však nevyhnutná. Je reálny predpoklad, ak budú zabezpečené všetky podmienky pre chod klubu, že sa do Ružomberka vráti Kováčová. Určité vzťahové otázky z minulosti sme si už navzájom vyjasnili. Príchod Aleny Kováčovej by mohol byť prvou „lastovičkou“ v našom úsilí získať do nášho klubu i ďalšie výborné basketbalistky, ktoré legionárčia. Na poste stredovej rozohrávačky nevyhnutne potrebujeme pomôcť Bielikovej. Je nemysliteľné, aby Iveta bez striedania hrávala štyridsať minút. Jednoznačne sme sa rozhodli, že to musí byť Slovenska.
Príležitosť tu dostane Jalčová z Cassovie Košice. Čiže spomenul som dve slovenské basketbalistky. Ďalej hľadáme vyššiu krídelníčku, ktorá by dokázala jednak kvalitne brániť ale bola aj schopná vybehnúť do rýchleho protiútoku. Ide o náhradu za Mandičovú. Lara je veľmi dobrá hráčka, ale ukázalo sa, že nehodí sa do našej koncepcie. Na najlepších súperov, hlavne v obrane, nestačila. V určitých rozhodujúcich chvíľach, predovšetkým mám na mysli Final Four Európskej ligy, sme neboli celkom spokojní ani s Alessandrou De Oliveirovou. Do konca roka sa táto brazílska hráčka ukazovala vo veľmi pozitívnom svetle, avšak od januára začala byť dosť problematická. Preto by sme ju radšej v klube nahradili inou pivotkou. Veľmi usilovne sa aj na tom pracuje.
Čo sa týka posilnenia kádra, nechceme a ani nemôžeme mať v našich podmienkach väčšie oči. Už len uvedené zámery si vyžadujú také finančné prostriedky, aké sme ešte v klube nemali.
Je známe, že všetko sa odvíja od ekonomického zabezpečenia klubu. Napokon aj trénerka Natália Hejková podmienila svoje ďalšie zotrvanie v Ružomberku takými podmienkami, ktoré umožnia nadviazať na úspechy z prechádzajúcich sezón. Pán riaditeľ, ako to vyzerá v tomto smere?
Robíme všetky kroky preto, aby ružomberský basketbal nebol nútený ustúpiť z dosiahnutých pozícií. Kľúčovou osobnosťou tu je prezident klubu Milan Fiľo. On predčasom jasne pred verejnosťou deklaroval svoj úmysel. Je to človek, ktorý len víťazí a neprehráva. V ňom vidíme záruku nášho ďalšieho napredovania. Spolu s trénerkou Hejkovou sme si s pánom Fiľom rozobrali súčasnú situáciu i s možnými východiskami. Prezident klubu je ochotný ísť s nami aj na najvyššie orgány a inštitúcie. Je totiž nemysliteľné, aby pán Fiľo a firma, ktorej je spoluvlastníkom, vykrývali činnosť klubu a nikto si to „hore“ ani len nevšimol. Štát by mal konečne zasiahnúť a pomôcť tým, ktorí úspešne reprezentujú Slovensko vo svete.
Ak ak sa vám predsa nepodarí zabezpečiť potrebný mešec peňazí?
Potrebujeme dať dokopy 40 - 50 miliónov korún. Inak je ťažko držať krok s absolútnou európskou špičkou. A môže to byť veľmi nebezpečné i z pohľadu ďalších rokov. Nevylučujem ani „najčiernejšiu“ alternatívu, že Ružomberok bude mať v lige len viac - menej juniorsky tím... Sú tu ale všetky predpoklady, aby náš klub pokračoval v svojom trende, v stope z uplynulej sezóny. Treba ale vyriešiť momentálne existenčné otázky.
