JÁN SVRČEK
Ružomberok - Tak ako sa očakávalo, tri finálové stretnutia stačili basketbalistkám SCP Ružomberok na zisk ďalšieho majstrovského titulu. Zverenkyne trénerky Natálie Hejkovej po domácich víťazstvách nad Slovanom JOPA Bratislava (108:57 a 106:72), uplynulú stredu urobili aj tretí rozhodujúci krok pri Dunaji („belasé“ zdolali 95:72), a tak dosiahli na celkove trináste republikové zlato, z toho desiate v rámci samostatného Slovenska.
V slovenskej lige (hrá sa od roku 1993) Ružomberok odohral 302 stretnutí, z ktorých len dve prehral: v jej prvom ročnéku v Košiciach s VSS 70:73 a potom 15. marca 1995 v Myjave 57:62. Pripomeňme si aj najvyššie víťazstvá Ruže: 1998/1999 s Levicami 182:32, 1996/1997 s Prievidzou 183:41, 1997/1998 s Popradom 144:27. Ružomberská basketbalová éra, od návratu družstva do najvyššej súťaže (od postupu v osemdesiatom ôsmom do I. ligy, vtedy československej) je impozantná! Navyše okrem domácich primátov Hejkovej tím šesťkrát sa dostal medzi najlepšiu európsku štvorku a dva razy sa stal klubovým kontinentálnym šampiónom.
S trénerkou SCP Natáliou Hejkovou
Pani trénerka, aká bola tá uplynulá ružomberská sezóna, mimochodom pätnásta pod vašou taktovkou?
Aj keď stále v nás rezonuje nevydarené vystúpenie vo Final Four Európskej ligy, osobne ju pokladám za úspešnú. Na jednej strane máme radosť z postupu medzi najlepšie štyri družstvá v Európe, na druhej sa však nedá len tak zbaviť určitého sklamania z učinkovania vo Francúzsku. Vo Final Four nám „vybuchol“ práve útok, ktorý bol počas celej sezóny najväčšou zbraňou družstva. Toto sklamanie časom vyprchá a história zaknihuje len naše 4. miesto v Eurolige. Musím povedať, že dosiahnúť takúto métu, je čoraz ťažšie.
Do akej miery sa naplnili vaše predsezónne zámery?
Málokedy sa stáva, avšak skôr nikdy, aby všetky plány boli absolútne splnené. Nám v tomto smere, čo sa týka výsledkov, chýbalo aspoň jedno víťazstvo na záverečnom euroligovom turnaji. Dôležitým kritériom je tiež hra. Tá nebola vždy podľa našich predstáv. Predovšetkým v obrane družstvo nepodávalo také výkony, aké si vyžaduje čoraz vyrovnanejšia Európska liga.
Pred štartom „vážnej“ sezóny Ružomberok odohral celý rad zápasov s kvalitnými súpermi, ktoré veľmi nenasvedčovali, že zase bude patriť do absolútnej európskej špičky. Ani hra, ani výsledky neboli veľmi optimistické. Čo vy na to?
Na začiatku prípravy sme mali veľmi široký káder a navyše neboli k dispozícii všetky zahraničné hráčky. V tomto období cieľom bolo dať všetkým dievčatám príležitosť, aby sa ukázalo, kto môže nastúpiť v Európskje lige. Nehovoriac už o tom, že v kádri došlo k výrazným zmenám a hráčky boli veľmi krátko spolu. Niektorí nás upodozrievali, že prehry v príprave sú súčasťou našej taktiky na nový euroligový ročník. V tom sa ale „sekli“. Pre mladé hráčky, ktoré potrebujú dozrieť a niektoré aj vyložene ešte sa učiť, boli tieto prípravné stretnutia priťažké.
Mohli by ste zhodnotiť výkony hráčok, ktoré v uplynulej sezóne mali v Ružomberku premiéru?
Jednoznačne za najväčšiu posilu možem označiť Gordanu Bogojevičovú. Ide o hráčku svetovej triedy, ktorej sa navyše táto sezóna mimoriadne vydarila. Sama s ňou bola veľmi spokojná. Gordane bol akoby na mieru šitý náš herný štýl. Brazílčanka Alessandra De Oliveirová mala striedavé výkony. V slovenskej lige bola veľkou hviezdou, ale v niektorých psychicky náročných stretnutiach Euroligy sa nedokázala presadiť. Michaela Pavlíčková prvý raz okúsila takú vážnu súťaž, ako je Európska liga. Aj u nej možno hovoriť o určitých výkonnostných výkyvoch. Je to však hráčka s veľkou basketbalovou perspektívou. Veľa sme si sľubovali od príchodu Lívie Libičovej z UMB Banská Bystrica. Naše predpoklady zostali ale nenaplnené. Myslím si, že aj samotná hráčka nie je so sezónou spokojná. Nuž, a z tých mladých, všetky - Adriana Čavojská, Barbora Gatialová, Alexandra Ciulisová a Marie Ružičková - ukázali svoj talent. Len od nich závisí, či za dva, tri roky budú môcť nastupovať v náročných euroligových zápasoch. Rozhodne tu mentálna odolnosť a individuálna pracovitosť.
Natália, čo poviete na výkony vašej bývalej spoluhráčky Ivety Bielikovej?
Je obdivuhodné, že po toľkých rokoch je Iveta stále vedúcou osobnosťou družstva. V mnohých veciach sa dievčatá práve na ňu spoliehajú. V Eurolige si našu hru bez Bielikovej vôbec neviem predstaviť. Často ale aj v stretnutiach domácej súťaže musela Iveta viac byť na palubovke, ako som si predstavovala. Myslím si, že naša kapitánka má za sebou veľmi dobrú sezónu. Optimizmom ma napĺňa fakt, že ju zvládla bez nejakých väčších problémov. Čo sa týka tréningov i zápasov, Bieliková je stále „šéfkou“ družstva.
Pred vyvrcholením I. ligy bolo z vašich úst počuť, že po dlhej náročnej sezóne sú už dievčatá unavené. Aj napriek tomu ale družstvo vo finále produkovalo veľmi pekný basketbal. Ako si to vysvetľujete?
Je pravda, že hovorila som o únave i o očakávaní konca sezóny. Zároveň som ale aj viackrát zdôraznila, že Final Four EL nás nezastihol v pohode, že keby sa hral skôr alebo neskôr, boli by výkony družstva určite lepšie. To sa napokon aj potvrdilo v ligovom finále. Semifinále ešte nebolo nič moc, vo finálových zápasoch sme ale zahrali skutočne veľmi dobre. Až na nejaké minúty v poslednom stretnutí a v druhom zápase po prestávke. Jadro družstvo proti Slovanu ukázalo veľmi pekný basketbal. Myslím si, že svojou hrou sme pobavili aj divákov.
Ako by ste zhodnotili úroveň slovenskej ligy? Pomohlo jej zúženie počtu družstiev na osem?
Zatiaľ sa ešte tento krok dáko neprejavil. Jednoznačne som ale toho názoru, že „osmička“ je ďaleko výhodnejšia, ako iné modely. Je tu reálny predpoklad, že v týchto ôsmich družstvách sa budú koncentrovať najlepšie hráčky, ktoré momentálne na Slovensku máme. A nebude z ligy basketbalový odvar v podaní dvanástich či šestnástich celkov.
Čo by, podľa vás, mohlo našej najvyššej súťaži pomôcť?
Družstvám chýbajú predovšetkým medzinárodné kontakty. Okrem Ružomberka už dlhšie nikto sa neprihlásil do európskej pohárovej súťaže. Všetko to súvisí s peniazmi, ktoré v kluboch chýbajú.
Vráťme sa ale ešte k vášmu družstvu. Čo teraz nasdleduje, kedy by mala začať príprava na novú sezónu?
Legionárky odcestovali domov a voľno majú aj ostatané hráčky. Niektoré čakajú reprezentačné povinnosti v mládežníckych výberoch. Na majstrovstvá Európy do 20 rokov sú nominované Číkošová a Čavojská, na akciách reprezentačného družstva žien by sa zase mala zúčastniť Lásková. Po dvoch týždňoch, samozrejme bez zahraničných hráčok, začneme opäť trénovať. Bude to ale príprava bez basketbalu, s využitím doplnkových športov. Začiatok vážnej prípravy na sezónu 2002/2003 je naplánovaný na polovicu augusta, keď model by mal byť podobný ako vlani.
Ako je to ale s Vami. V médiách ste priznali, že máte viaceré zaujímavé ponuky. Zostanete i naďalej verná Ružomberku?
Áno kde - čo sa rozpráva. Odpoviem ale rovnako, ako ostatným. Ak budú v Ružomberku vytvorené podmienky, aby družstvo mohlo dosahovať i naďalej špičkovú úroveň, tak zostanem.
Môžete ešte čitateľom prezradiť, ktoré hráčky klub opustia?
Určite Mandičová a pravdepodobne aj De Oliveirová. Ostatné by mali v Ružomberku zostať.
