Ružomberok - V Púchove domácemu Matadoru aj remíza stačila na „vyliatie“ Slovana z najvyššej súťaže. Vedúca Banská Bystrica naplno zabodovala na bratislavských Pasienkoch a podobne i obhajca majstrovského titulu MŠK Žilina v Ružomberku. Víťazstvo „jurkemikovcov“ pod Čebraťom zároveň odpísalo „partiu“ Jozefa Vukušiča z boja o pohárovú Európu. V čase, keď do záverečného prvoligového „gongu“ chýbajú tri kolá, Ružomberok stráca na Žilinu deväť bodov a jedenásť ho delí od aktuálneho lídra - Dukly Banská Bystrica.
Po predchádzajúcej prehre v Púchove (0:1), vám druhá Žilina odskočila na šesť bodov. Pán tréner, verili ste potom, že ešte vaše mužstvo môže reálne zabojovať o druhú priečku, ktorá otvára cestu do futbalovej Európy? - spýtali sme sa v úvode nášho rozhovoru kormidelníka futbalistov MFK Ružomberok Jozefa Vukušiča.
- Na to sme v danej chvíli vôbec nemysleli. Jednoznačnou prioritou bolo čo najlepšie zvládnuť tento ťažký duel. Nezakrývam, Žilina bola lepšia, škoda ale, že sme pomerne vysoko prehrali. V súboji s takýmto kvalitným súperom však si nemôžeme dovoliť vyrobiť také množstvo chýb vzadu. Za sa aj pykalo. V prvom rade to chcelo hrať na istotu a zároveň sa pokúšať ísť do vedenia. Tento zámer žiaľ stroskotal. Žiadnou novinkou pre nás nebola rýchlosť žilinských ofenzívnych hráčov. Lenže tým sme poskytli trestuhodne veľa priestoru.
Tentoraz ale bolo dosť „kiksov“ vo vašich obraných radoch. Napríklad Šesták mal na „tácni“ v 23. min „čistý“ druhý gól, keď obohral Helbicha a sám sa rútil na Muchu.
- Áno, chybovali sme vzadu viac, ako zvyčajne. Lenže i súper bol úplne iný, ako mužstvá, ktoré doteraz do Ružomberka na jar zavítali. Chlapci oduševnene chodili do súbojov, lenže v rozhodujúcich chvíľach sa dopustili osudných chýb.
Čo poviete na výkon súpera?
- Žilina u nás len potvrdila, že po príchode trénera Ladislava Jurkemika, chytila takú „fazónu“, ktorú mnohí od nej očakávali hneď od začiatku sezóny. Prvý polčas bol síce žilinskou doménou, ale keby Jurčo alebo potom Števko, využili svoje šance, mohlo byť všetko inak. Za stavu 0:2 sa ešte stále dalo niečo so zápasom urobiť. Chcelo to však streliť kontaktný gól. Žiaľ, po našej školáckej chybe pri treťom inkasovanom góle, bolo rozhodnuté. Hoci aj za stavu 0:3 chlapci dreli a snažili sa aspoň zmierniť prehru.
Hneď potom, ako ste v jeseni prevzali mužstvo, Ružomberok vyhral pod Dubňom 3:0. Potom ale doma podľahol rovnakým rozdielom (1:4). V prvom jarnom zápase ste v Žiline remizovali 1:1. Môžete porovnať tieto predchádzajúce stretnutia s tým posledným?
- Každý zápas bol iný. Keď sme v Žiline vyhrali, stálo na našej strane aj šťastie, pretože súper v úvode nevyužil viaceré dobré príležitosti. Domáca prehra 1:4 bola dosť nešťastná. V jarnej časti sme v Žiline v druhom polčase dominovali a vyrovnali jednogólové vedenie súpera. O to isté sme sa po prestávke chceli pokúsiť aj teraz.
Jedným z javov posledných kôl je tiež pokles formy niektorých jednotlivcov, vrátane predchádzajúcich „ťahúňov“. Ako vy vnímate túto skutočnosť?
- Je to tak. Sezóna je dlhá a toto mužstvo nie je vyvážené do šírky. Nemáme adekvátne alternatívne riešenia, aby sme v prípade poklesu individuálnej výkonnosti hráčov, mohli zareagovať. V tomto smere je napríklad Žilina jednoznačne pred nami. Preto my sme sa s týmto problémom nedokázali vyrovnať. V súčasnosti nám najviac chýbajú góly, ktoré strieľali Števko a Jelšic. Tiež však podpora útoku zo zálohy. Najmä zo strany Urbana. Všetci dobre vieme, čo tento hráč v optimálnej forme pre mužstvo znamená.
Do konca súťažného ročníka 2003/2004 zostávajú ešte tri kolá. Jeden z nedávnych ašpirantov na titul je však definitívne mimo pohárovej Európy. Aká motivácia bude v závere sezóny pred mužstvom?
- Myslím si, že nemalou motiváciou je i udržanie doterajšej tretej priečky. Je rozdiel skončiť na treťom, či napríklad na šiestom mieste. Za nami je však veľká tlačenica, mužstvá sa tam na nás bodovo podoťahovali.
