Liptovský Mikuláš – Center MHk 32 L. Mikuláš pôsobil v ruskom Traktore Čeljabinsk od februára 2004 do konca sezóny.
Zareagoval ste okamžite na ponuku ruského druholigového klubu?, opýtali sme sa útočníka Jána Plevu.
Taká ponuka sa nezvykne odmietať. Klub mal ambície postúpiť do super ligy, takže to bola aj výzva pre mňa. Bolo to však veľmi náročné, lebo sme hrali v dvoch skupinách po šestnásť mužstiev. My sme sa dostali do finále skupiny, ale prehrali sme v sérii 3:1.
Neboli problémy pri vašom odchode zo strany materského MHk 32?
Určite nie. Myslím si, že moja spolupráca s vedením MHk 32 je na dobrej úrovni. Zmluvu som tu mal do konca apríla 2004. Ruská strana preto iba vo februári prebrala moju zmluvu do konca sezóny. V prípade postupu klubu, by sme uzavreli zmluvu aj na ďalšiu sezónu.
Ako ste si zvykol na ruský hokejový život?
Zo začiatku to bolo trošku zložité. Potom som si už zvykol. Tréner ma zaradil do prvej päťky a bol spokojný s mojou hrou. V dvadsiatich štyroch zápasoch som nazbieral šestnásť bodov za osem gólov a osem asistencií. Takáto produktivita prekvapila aj mňa. Center si musí plniť väčšinou obranné úlohy a preto niekedy nie je strelecká potencia útočníkov veľká. Zrejme aj týmto som si získal trénerovu dôveru.
A čo podmienky?
Podmienky boli dosť tvrdé, ale primerané ruskému hokeju. Jednoznačne tam však kvantita prevyšovala kvalitu. Mali sme aj trojhodinové tréningové jednotky a to ja považujem za neefektívne. V Rusku sa bránia novej filozofii a väčšinou stále uznávajú tréningové metódy „starej školy“, ktorú predstavuje Tichonov alebo Tarasov. Ruským hokejistom väčšinou chýba zodpovednosť a osobná disciplína, preto je pri ich vedení potrebná tvrdá ruka. Je však pravda, že v ruskom hokeji sú veľké peniaze. Veď iba napríklad náš klub mal v druhej lige rozpočet päť miliónov dolárov a v nasledujúcej to bude údajne až sedem miliónov.
Nemali ste problémy s komunikáciou medzi spoluhráčmi, trénermi a vedením?
Zo začiatku to bolo dosť odmerané. Potom sme si už na seba zvykli. S rečou som nemal problémy, lebo som sa niekoľko rokov učil ruský jazyk. Takže do ruštiny som prešiel hladko, horšie to bolo po príchode na Slovensko, kde som ešte tri dni odpovedal na otázky „da“. Iba mimochodom, v klube som bol historicky prvým hráčom, ktorý nebol Rus.
Traduje sa, že slovenskí hokejisti odchádzajú do Ruska kvôli peniazom. Je to aj váš prípad?
Nemám čo tajiť. Aj mňa zaujímala finančná otázka a išiel som do Ruska kvôli peniazom. Ako som už spomínal, „točí“ sa tam množstvo peňazí. To, čo som dostal tam, by som si v Liptove tak ľahko nezarobil. Bolo to päť až šesťkrát viac ako v MHk 32 L. Mikuláš.
A čo vaše pôsobenie v budúcej sezóny?
Od 1. júna som podpísal dvojročnú zmluvu s MHk 32 L. Mikuláš. Ak príde počas tohto obdobia nejaká lukratívna zmluva, klub ma opäť uvoľní. Už niekoľko dní sa pripravujem s mužstvom pod vedením trénera Jána Šterbáka. Tréner Šterbák vyznáva náročnú prípravu na sto percent a mne to vyhovuje. Priniesol do mužstva náročnejší štýl hry a ten si vyžaduje aj adekvátnu prípravu. Ak má hráč natrénované počas prípravy na suchu, jeho výkon na ľade je oveľa nápaditejší a kvalitnejší.
