Ružomberok - Vrcholným orgánom ružomberského futbalu tu bol predstavený nový prezident klubu Ľubomír Moravčík.
Bývalý vynikajúci futbalista zasadne na dočasne neobsadenú „stoličku“. Po abdikácii Milana Fiľa totiž klub nemal prezidenta. Všetko naznačuje tomu, že v riadiacich štruktúrach klubu nezostane ani kameň na kameni. Posledný júnový deň vyprší zmluva generálnemu manažérovi Erikovi Bogdanovskému a na vlastnú žiadosť končí i generálny sekretár Julián Helko. Podľa našich informácií by v novej štruktúre futbalu pod Čebraťom mali byť len dve vrcholné manažérske funkcie, a to prezident a generálny manažér. V najbližších dňoch dôjde tiež k doplneniu členov predstavenstva a dozornej rady. Nahlas sa hovorí i o zmene na trénerskom poste. Nič oficiálne ale zatiaľ von nepreniklo, hoci „lietajú“ rôzne mená. Aj veľmi vysokého kalibru. Asi v poradí Kocián, Jarabinský, Pešice...
Ľubomír Moravčík sa narodil 22. júna 1965 v Nitre. Pod Zoborom s futbalom začínal v tamojšej Plastike. Ako 18-ročný zažil ligovú premiéru v stretnutí Nitra - Bohemians (2:3). V reprezentácii debutoval 11. novembra 1987 (Československo - Wales 2:0) a svoj prvý reprezentačný gól strelil 25. októbra 1989 (Československo - Švajčiarsko 3:0). V reprezentácii odohral 79 zápasov (42 vo federálnej a 37 v slovenskej), spolu v nej zaznamenal dvanásť gólov. Bol účastníkom majstrovstiev sveta 1990 v Španielsku. Hral za Nitru, St. Etiene, Bastiu, Duisburg, Celtic Glasgow a japonskú Ičiharu. V roku 1992 bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Československa a o deväť rokov neskôr sa stal najlepším futbalistom Slovenska. V roku 1989 Moravčík ukončil štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a stal sa inžinierom. Má syna Matúša (1988) a dcéru Robertu (1991).
„Želám si, aby Ružomberok patril k špičke I. ligy.”
Napadlo vás niekedy, že po skončení aktívnej činnosti sa vydáte na funkcionársku dráhu?
- To nie. Predpokladal som však, že po mojom návrate na Slovensko, nejaké ponuky prídu. Tá ružomberská bola v momentálnej situácii pre mňa najzaujímavejšia.
Čo predchádzalo vášmu upísaniu sa Ružomberku?
- Najprv pán Fiľo mi zavolal na mobilný telefón. Povedal mi, že sa chce so mnou stretnúť a aj dôvod schôdzky. Zobral som si pár dní na rozmyslenie a potom som ružomberskú ponuku akceptoval.
Poznali ste už predtým Milana Fiľa?
- Áno, raz som sa s ním stretol.
Padla vtedy nejakú zmienka o možnej spolupráci?
- To nie. Pán Fiľo však vedel, že sa vraciam na Slovensko. To bolo asi najpodstatnejšie. Dozvedel sa, že som voľný.
Stále ste ale ešte nepodpísali kontrakt s novým zamestnávateľom. Prečo?
- To momentálne nie je podstatné. Pretože len v zmluve treba upraviť niektoré veci. Pre mňa bol príchod do Ružomberka istý od tej chvíle, keď sme si s pánom Fiľom podali ruky. Bolo to minulý pondelok. Pre mňa je totiž samozrejmosťou, že keď dám slovo, tak ho aj dodržím. Zatiaľ sme sa dohodli na ročnom kontrakte.
Kedy nastúpite na prezidentský post?
- Dohodli sme sa, že 15. júna.
Bolo v Nitre veľké sklamanie z vášho odchodu?
- Taký je život. Jedni sú spokojní a druhí sklamaní. S tým sa treba vyrovnať. Ja len opakujem, dostal som ponuka a tá v danom okamihu bola najprijateľňejšia. Preto som v Ružomberku.
Každý skôr čakal, že Moravčík niekde zasadne na trénerský stolec. Zrazu je ale prvým mužom ružomberského klubu. Nebude vám clivo za loptou, za bezprostredným kontaktom s ihriskom a tréningovým procesom?
- Možno je to svojim spôbom rarita. Prvoligový klub bude mať prezidenta, ktorý „trošku“ vie aj kopnúť do lopty a ktorý určite si sem - tam pôjde i s chlapcami zatrénovať. Možno, že mi bude zverené i nejakú tréningovú jednotku odviesť. Prišlo by mi to vhod. Veď ak všetko dobre dopadne, začnem štúdium trénerskej Euro pro licencie. Len mimochodom, svoj krok považujem za ideálny vstup do slovenského futbalu. Takto ho môžem spoznať z viacerých uhlov pohľadu.
Máte už svoje predstavy o manažmente klubu a o realizačnom tíme A mužstva?
- To všetko musí byť aj predmetom diskusie. Tá zatiaľ ale ešte neprebehla. V prvom rade treba bolo treba zavŕšiť jednu sezónu. Až potom určiť ďalší smer.
Aké je vaše súčasné poznanie o ružomberskom futbale?
- Klub, ktorý ma oslovil, je stabilizovaný. Sú tu ľudia, ktorí chcú futbalu finančne pomôcť. Viem, že Ružomberok v tejto sezóne dlho bojoval o titul, je tu hráčska perspektíva. Niektorých hráčov poznám, videl som ich aj hrať. Budem mať však dostatok času, aby som sa s celým kádrom detailne zoznámil.
Môžete vysloviť svoje prianie pred zasadnutím na prezidentskú stoličku?
- Želám si, aby Ružomberok patril k špičke I. ligy. Dnes nechcem hovoriť o prvom, druhom, treťom či štvrtom mieste. Futbal nie je o plánovaní a o číslach. Je to zložitý a komplikovaný fenomén. Keďže Ružomberok je pomerne malé mestečko, chcel by som, aby sme tu vytvorili jednu futbalovú rodinu. Aby Ružomberčania i ľudia z okolia sa tešili na futbal a žili s ním. Bol som vo väčších i menších kluboch. Práve tu by taká rodiná symbióza mohla nastať.
Ako by ste definovali základné požiadavky na vaše najbližšie pracovné súkolie?
- Jednoznačne na najvyšší piedestál staviam pracovitosť. Každý by si mal svoje úlohy plniť na stopercent. To je moje krédo. Chcem odvádzať takú robotu, aby som sa vždy všetkým mohol čestne rovno pozrieť do očí. Bez ohľadu na to, či v Ružomberku zostanem dlhšie, alebo nie.
Spomínate si ešte na futbalovú anketu Jedenásta roka, ktorá od svojho zrodu bola neodmysliteľne spätá s Ružomberkom? V análoch nachádzame, že tri razy, a to v rokoch 1987 až 1989, ste sa dostali medzi jej, ešte federálnych, laureátov.
- Samozrejme, že si pamätám na tie krásne chvíle. Veľmi rád som chodil do Ružomberka. Navyše, pred majstrovstvami sveta v Španielsku, sme na tamojšom štadióne absolvovali posledný prípravný zápas pred odchodom na Mundial.
