Pred 150. rokmi prišiel maliar Peter Michal Bohúň so svojou manželkou Žofiou Klonkayovou, dvoma deťmi a veľkými nádejami do mesta Liptovský Mikuláš, rozhodnutý prijať miesto učiteľa na evanjelickej škole. Po 11- ročnom pobyte v Mikuláši v roku 1865 sklamaný a zadĺžený so svojou rodinou opúšťa mesto i svoju vlasť, aby v nádeji na lepšiu existenciu našiel svoju novú domovinu v poľskom mestečku Lipnik, ktoré bolo v tom čase predmestím Bialy. Umelec obohatil svojou tvorbou oba národy a prepojil spoluprácou Galériu P. M. Bohúňa i reprezentačné Múzeum v Biale, sídliace v paláci Sulkowskych, ktoré okrem iných vzácnych zbierok spravuje a ochraňuje s náležitou úctou i dielo P. M. Bohúňa.
Život a tvorba významného slovenského umelca P. M. Bohúňa sa navždy uzavrela pred 125. rokmi v poľskej Biale. Podľa údajov registra mŕtvych v bialskom evanjelickom archíve Bohúň ochorel na zápal pľúc, ktorému podľahol 20. mája 1879 ako 56-ročný. Pri príležitosti 125. výročia jeho úmrtia zorganizovala riaditeľka Múzea v Bielsku Biale Iwona Purzycka oslavy na medzinárodnej úrovni.
Veľvyslankyňa prednáša o Bohúňovi
Milé a príjemné prekvapenie sme zažili hneď po príchode do zámku, čiže Paláca Sulkowskych, kde sa konala prvá časť programu osláv – vedecký seminár o živote a tvorbe P. M. Bohúňa. Referát Anny Barancovej, dlhoročnej pracovníčky Bohúňovej galérie, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla osláv zúčastniť, sme poslali v predstihu faxom.
Referát mala predniesť odborná pracovníčka galérie. Čas konania seminára sa blížil a keďže zástupcovia Bohúňovej galérie a rodnej obce Veličná meškali, s veľkou ochotou prijala prednes prednášky naša veľvyslankyňa v Poľsku a známa herečka Magda Vášáryová. Okrem skvelého prednesu slovenský text referátu zároveň prekladala do poľštiny, čo publikum veľmi ocenilo. Navrhla účasť aj na príprave novej Bohúňovej monografie.
Na seminári vystúpili viacerí hostia. Za galériu P. M. Bohúňa v L. Mikuláši Z. Žiaranová v svojom príspevku vyzdvihla a ocenila prípravu osláv i pozornosť a úctu, ktorú preukazujú slovenskému umelcovi naši poľskí kolegovia..Zároveň tlmočila všetkým prítomným pozdrav a poďakovanie Múzeu za prípravu osláv od Žilinského samosprávneho kraja v zastúpení jeho predsedu Jozefa Tarčáka.
Delegáciu rodnej obce P. M. Bohúňa - Veličnej viedol jej starosta Anton Bukna. Predstavil rodnú obec významného umelca a ocenil jeho tvorbu..Na oslavách sa zúčastnili aj zástupca starostu. Ján Šaliga a evanjelický farár Marek Cingel pôsobiaci na tej istej fare, kde sa P. M. Bohúň narodil. O Bohúňových dielach v katolíckych kostoloch v Biale podrobne referoval prelát Józef Sanak. Bohúňovou tvorbou bialskeho obdobia sa zaoberá Tereza Dudek-Bujarek. Jej prednáška bola základom odborného seminára a výskum jeho tvorby tvorí hlavný text v reprezentačnej monografii P. M. Bohúň, ktorú vytlačila tlačiareň Spolku Slovákov žijúcich v Poľsku vo Varšave
Slovensko-poľský Otčenáš
Program pokračoval položením vencov na hrob P. M. Bohúňa na evanjelickom cintoríne v Bialej. Ludomír Molitoris, predsedu Spolku Slovákov v Poľsku, zdôraznil Bohúňov odkaz i posolstvo pre oba blízke slovanské národy, vyzdvihol význam a úroveň osláv i to, ako veľa znamená pre slovenskú minoritu v Poľsku takéto stretnutie a úcta prejavená slovenskému umelcovi. Dojímavý bol záver pietneho aktu, kde vystúpili kňazi evanjelickej cirkvi augsburského vyznania – za rodnú obec Veličná Marek Cingel a cirkev v Biale Henrych Mach. Spoločný slovensko-poľský Otčenáš obaja kňazi odriekali vo svojom jazyku spolu s prítomnými zástupcami oboch národov.
Pamätná tabuľa na Kredyt banke
P. M. Bohúňovi v poľskej Biale odhalili už druhú pamätnú tabuľu. Tentoraz na budove Kredyt banky, kde Bohúň žil hneď po príchode zo Slovenska. Za prítomnosti televízie, mnohých novinárov a médií ju odhalila Magda Vášáryová spolu so zástupkyňou riaditeľa Kredyt banky Karinou Mroziak, za prítomnosti riaditeľky Slovenského inštitútu vo Varšave Heleny Jacošovej, vicekonzulov SR v Poľsku, prezidenta mesta Jaceka Krywulta a ďalších popredných osobností. V honosných historických priestoroch banky zároveň otvorili výstavu P. M. Bohúňa. Hostí na nej privítal riaditeľ Kredyt banky Ján Koloczek. M. Vášáryová v príhovore priblížila dobu, v ktorej Bohúň žil i jeho zaradenie v kontexte slovenských výtvarníkov. Riaditeľka múzea Iwona Purzycká poďakovala za finančnú pomoc pri vydaní reprezentačnej monografie v slovensko – poľskej mutácii Slovenskému veľvyslanectvu a Slovenskému inštitútu vo Varšave, poľskej Kredyt banke a Ministerstvu kultúry poľskej republiky. Zvláštne ocenenie a poďakovanie sa dostalo pánovi Ludomírovi Molitorisovi, predsedovi Spolku Slovákov v Poľsku, ktorých tlačiareň túto monografiu vytlačila.
Dôstojným zavŕšením osláv bol koncert významnej poľskej sopranistky Beaty Raszkiewicz s klavírnym sprievodom Agaty Adamczyk v Paláci Sulkowskych. Plní dojmov i nevypovedaných otáznikov sme odchádzali so zástupcami rodnej obce Veličná domov. Dojatí úctou a pietou, ktorú preukazuje poľský národ nášmu umelcovi. V poľskej Biale, kde Bohúň žil a je pochovaný, je po ňom pomenovaná ulica. Jeho výtvarný odkaz zahŕňa vzácne portréty a oltárne obrazy, ktorých väčšina je roztrúsená v kostoloch po celom Slovensku i Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, známe sú jeho krojované postavy z rôznych oblastí Slovenska.
P. M. Bohúň prežil ťažký život s večným zápasom o holú existenciu, navyše s podlomeným zdravím. Rok pred svojou smrťou napísal svojim priateľom na Slovensko: „Veď po krátkej chvíli, minieme sa i my. Tak sa to deje od storočia do storočia, od pokolenia do pokolenia a zostáva v pamäti len to, čo je mimoriadne veľké, ale zato šťastným sa cíti ten, ktorého účinky už v sebe odplatu majú a ktorí si nerobia nároky na vďaku a oslavu potomstva.Ticho do života vstupuje a ticho zas z neho vychádza“...
