Pochádzal zo starého uhorského rodu, jeho predkovia vlastnili v 13. storočí aj majetky v Liptove – Paludzu a Iľanovo. Narodil sa 20. októbra 1554 na Zvolenskom zámku. Po otcovej smrti sa natrvalo usadil na jeho hrade v Liptovskom Hrádku. So svojim bratom Františkom viedli veľmi neporiadny a nákladný život a vďaka svojvoľnej vláde týchto zemepánov, ktorí nútili aj hybských mešťanov k „robotným povinnostiam,“ sa skončila sláva kráľovského mesta Hybe. S tretím bratom Ondrejom boli neustále v rozpore.
Dostal sa do nemilosti pápeža
Valentín prežil veľmi nešťastný citový život. Ani Anna Losoncy, ani Ilonka Krušicová mu lásku neopätovali a napokon sa oženil s vlastnou sesternicou Kristínou Dobó. Za to ho obvinili z krvismilstva a kalvinizmu a dostal sa do nemilosti pápeža. Padlo na neho podozrenie, že syna vychováva v mohamedánskom duchu a musel odprisahať, že ho dal riadne pokrstiť a že sa volá Ján, nie Mustafa. Pri riečke Dovalovke dal postaviť kaplnku, ktorá stojí dodnes.
Valentín sa možno aj vďaka pohnutému osudu začal čoraz viac zahlbovať sám do seba a začal písať lyrické a náboženské verše. Niektorí ho dokonca označujú za zakladateľa lyrickej poézie u nás. Ovládal osem jazykov a bol aj hudobne nadaný. Z jeho pera vraj pochádza aj slovenská pieseň Bože môj jediný. Mal rád valašskú romantiku a často sa zdržiaval na liptovských salašoch. Tu sa naučil tancovať aj odzemok, ktorý údajne tancoval aj pred cisárom.
Prirovnávajú ho k básnikovi Jankovi Kráľovi
V tvorbe Valentína Balašu, ktorého niektorí prirovnávajú k básnikovi-búrlivákovi Jankovi Kráľovi, dominuje ľúbostná poézia spojená so zážitkami z bojov proti Turkom. Valentín Balaša sa zúčastnil protitureckých bojov, v ktorých dobili naspäť rodové hrady Modrý kameň a Divín. V bitke pri Ostrihome bol ťažko zranený a 30. mája 1594 na následky zranenia 40-ročný zomrel. Krátko nato v boji zahynul aj jeho brat František. Telesné pozostatky V. Balašu previezli do Liptovského Hrádku. Neskôr ich spoločne s bratovými uložili v rímskokatolíckom kostole v Hybiach, kde po čase pochovali aj telesné pozostatky jeho rodičov. Koncom 17. storočia pôvodný kostol vyhorel a nevedelo sa, kde sa vlastne pozostatky Balašovcov nachádzajú. Po prieskume ich našli pod základmi kostola a so všetkými poctami ich v roku 1907 znovu pochovali pri oltári kostola.
Jeho verše preložili iba do maďarčiny
Na počesť Valentína Balašu sú umiestnené pamätné tabule pri vstupnej bráne na Zvolenský zámok aj v kostole v Hybiach. Ale jeho meno a tvorba sú Slovensku málo známe. Iste aj preto, že jeho tvorba vyšla iba v maďarčine. Bolo by potrebné preložiť ju aj do slovenčiny a dať ľuďom na vedomie, že na Slovensku žil a je pochovaný významný renesančný básnik, ktorého verše si kedysi ľudia aj spievali. Napríklad Pieseň písanú v mene peknej devy alebo Pijácku pieseň: Ty ruže otváraš, aby voňali v nás, nemému slávikovi prinavraciaš hlas. Do pestrých šiat stromy obliekaš zas a zas. Pre teba kvitnú kry a útle fialky, čistia sa studničky, aj jarček z rozprávky, a rýchle tátoše ženú sa do diaľky...
Oni a ich kone
majú v sebe oheň,
keď sa ozve poľnica.
V ostrých šabliach denne
majú zaľúbenie,
padá hlava za hlavou,
na bojových poliach
ležia zhora – zdola
pod krvavou záplavou.
(Úryvok z Vojenskej piesne Valentína Balašu).
