Ružomberok – Slovenskí veľkovýrobcovia bryndze sa ostro ohradzujú voči vyjadreniam predsedu Cechu výrobcov bryndze Petra Lajdu. Ten sa mal v uplynulých dňoch vo viacerých médiách vyjadrovať k výrobe a spracovaniu bryndze. „Popri hodnoverných, objektívne informujúcich článkoch sa publikujú aj články značne zavádzajúce verejnosť,“ konštatuje sa v tlačovom vyhlásení Liptovskej mliekarne, a. s. Groupe Bongrain.
Cech bryndziarov navyše označujú ako organizáciu so sporným štatútom diskriminujúcu viacerých veľkovýrobcov bryndze. Peter Lajda mal tvrdiť, že ochrana pôvodu slovenskej bryndze je európsky akceptovaná. V súčasnosti je polročné pripomienkové konanie zo strany členských štátov EÚ, ktorého výsledkom by mala byť medzinárodná akceptácia označenia pôvodu slovenskej bryndze, píšu okrem iného vo vyhlásení. Peter Lajda sa mal ďalej vyjadriť, že bryndza z nepasterizovaného mlieka obmedzuje vznik rakoviny, kým bryndza z pasterizovaného mlieka stráca na chuti, konzistencii a zdravotných účinkoch. Vedenie Liptovskej mliekarne (LM) považuje tieto tvrdenia za tendenčné, lživé a manipulujúce s mienkou čitateľa. Podľa nich sa žiadne takéto účinky bryndze zatiaľ nepreukázali.
Dôvodom týchto zavádzajúcich informácii je podľa riaditeľa výskumu a vývoja v LM Jána Kresáka fakt, že menšie bryndziarne nemajú finančné prostriedky na inováciu svojich technických zariadení (predovšetkým na zvoz a pasterizáciu ovčieho mlieka) a sú nútení vyrábať len bryndzu starou cestou, zo syra zo salašov.
„Rozpadom regionálnych obchodných štruktúr sú malé bryndziarne vytláčané z trhu, pretože hypermarkety dávajú prednosť bryndzi od veľkých priemyselných výrobcov,“ podotkol Kresák. Podľa jeho slov chcú malí výrobcovia bryndze docieliť, aby sa pod názvom bryndza mohol predávať len produkt vyrobený starým „salašníckým“ spôsobom zo surového mlieka. Traja najväčší výrobcovia bryndze v SR (v L. Mikuláši, Zvolenskej Slatine a Červenom Kríži) v tejto sezóne už vyrábajú bryndzu priemyselnou metódou z pasterizovaného mlieka. Predstavuje to asi tri štvrtiny celkovej ročnej produkcie 4200 ton na Slovensku. Tejto téme sa budeme bližšie venovať v niektorom z ďalších čísel týždenníka Liptov.
