Liptovská Štiavnica - Pri tejto príležitosti stojí za pripomenutie, že v súťažnom ročníku 2001/2002 „zimovala“ Liptovská Štiavnica v II. triede na poslednej priečke s „púhymi“ ôsmimi bodmi. Jasný kandidát na zostup však potom na jar „vykopal“ dvadsaťdva bodov, čím sa v konečnej tabuľke vyšvihol na 8. miesto. V ďalšej sezóne už futbalisti Družstevníka v „dvojke“ jasne dominovali a so štrnásťbodovým náskokom postúpili do I. triedy. A v nej sa „ohriali“ len jednu sezónu.
J. Čačo: „Aj Štiavnica hrala len za klobásu alebo salámu a za pivo.“
Ján Čačo pred rokom (po postupe mužstva z druhej do prvej triedy) vystriedal v Liptovskej Štiavnici na trénerskom poste Antona Urbana. „Keď som prišiel, bola tu veľmi slušná skladba mužstva,“ tvrdí 55-ročný lodivod novica V. ligy, ktorý jednoznačne najviac trénerských rokov odkrútil medzi ružomberskými futbalovými mládežníkmi. „Snúbila sa v ňom mladosť so skúsenosťou. Navyše, po postupe z druhej do prvej triedy, došlo k doplneniu a posilneniu kádra. Preto náš tajný cieľ, pokúsiť sa o ďalší postup, mi vôbec nepripadal ako nereálny.“
Základný postupový kameň Družstevník položil v jesennej časti, keď po polovici súťaže mal štyri body k dobru na druhý Švošov a päť na tretie Kvačany. „V úvode sezóny chlapci mali akýsi nováčikovský ostych,“ pripomína J. Čaco. „Avšak vďaka veľkej bojovnosti a dedinskej zurvalosti, sa nám podarilo štyri stretnutia vyhrať najtesnejšie - 2:1. Postupne výkon mužstva išiel hore. Nemožno obísť fakt, že v jeseni sme lepšie hrali vonku ako doma. Za mimoriadne dôležitý som pokladal štart jarnej časti. V prvých šiestich kolách mužstvo čakali tri vystúpenia na ihriskách našich najväčších konkurentov. V prvom kole, ktoré napokon kvôli nepriazni počasia bolo odložené, sme mali cestovať do Kvačian. V štvrtom sme vyhrali v Ludrovej a v šiestom v Liptovskej Lúžnej. A to bol náš odraz k postupu.“
Tréner Čačo je v Štiavnici spokojný: „Tréningovú morálku nám mnohí môžu iba závidieť. „Viem, že niekde sa v tejto súťaži na tréningoch schádzajú štyria, piati hráči. U nás to nikdy nekleslo pod desať mužov. Tým mám na mysli utorky. Piatky boli doslova super. Nehovoriac už o tom, že vždy sa trénovalo s veľkou chuťou a naplno.“ Rôzni neprajníci kde-čo trúsia o štiavnickom futbale. Tréner Čaco na chúlostivú tému reaguje bez akýchkoľvek okolkov: „Nech si nikto nemyslí, že v Štiavnici sa hrá za veľké peniaze. Za klobásu alebo salámu a pivo po zápase. Ako takmer všade. Preto všetká česť chlapcom. Pri tomto ale nemožno nespomenúť vynikajúce materiálne vybavenie. Za to funkcionárom patrí obrovská vďaka. Aj na tréningu sa dá inak pracovať, keď každý hráč má svoju loptu.“ O V. ligu sa zaslúžil celý kolektív. K jeho „ťahúňom“, podľa trénera, z tých skúsenejších patrili - Klimčík, Maslo, Ondrejka, Grebáč, Huťka a Morava. Z mladíkov najviac na seba upozornili Frič, Čačo, Šida a Šefranko. „Zvlášť by som vyzdvihol Vlada Huťku. Aj napriek jeho veku, bol fantastickým organizátorom hry. Pre mužstvo, ktoré neraz v zápase dokázal strhnúť, bol žiarivým príkladom i čo sa týka celkovej životosprávy a prístupu k povinnostiam. Nespomenúť nemožno ani brankárskeho matadora Pavla Ondrejku, ktorý, hoci má 49 rokov, bol veľkou oporou mužstva. I keď to znie neuveriteľne,“ doplnil J. Čačo.
Bývalý ligista V. Huťka sa viac-menej náhodou upísal Štiavnici
„Do Liptovskej Štiavnice som prišiel pred poldruha rokom z Valče,“ prezrádza (od marca) štyridsiatnik Vladimír Huťka, ktorý má za sebou aj prvoligovú scénu počas ružomberskej etapy. „V ten deň som si odskočil do Ružomberka kvôli zubárovi. Na chvíľu som sa potom stavil na tamojšom štadióne. Tu sa ma, z ničoho nič, Pavol Hlaváč, ktorý je momentálne obrovskou hybnou silou futbalu v Štiavnici, spýtal, že kde hrám. Ja som vtedy už pol roka, pre nezhody vo Valči, úplne „stál“. Daný stav ma ničil, ale nevidel som cesty, ako z neho vybŕdnuť. Vďaka pánovi Hlaváčovi zase hrám a prináša mi to veľkú radosť.“
Huťka stihol oba postupy Družstevníka. Ten po jeseni 2002 viedol „dvojku“ len o skóre, ale napokon hlásil „hotovo“ so štrnásťbodovým náskokom. „Po kvalitnej zimnej príprav dochádzam síce len na zápasy, ale dobre sa tu cítim. Ide o skvelú partiu.“Na margo svojho druhého postupu v Štiavnici Vlado poznamenal: „Počas jesene sa v kabíne takáto téma vôbec nerozoberala. Nikto nehovoril o prvenstve. Po polovici súťaže mi ale bolo jasné, že sme to veľmi sľubne rozohrali. Nuž a na jar, si už nikto inú alternatívu ako postup absolútne nepripúšťal. Myslím si, že to napokon bola jednoznačná a zaslúžená záležitosť.“
E. Grebáč: „ S týmto mužstvom nemôžeme mať problémy v V. lige.“
„Je tu super partia, vrátane výboru. Preto ideme opäť vyššie.“ Takto nám vylíčil „pozadie“ postupu excelentný útočník Liptovskej Štiavnice Eugen Grebáč, ktorý nielen teraz v I. triede, ale i v predchádzajúcej sezóne v „dvojke“ bol ďaleko najlepším kanonierom súťaže. Hneď na to, na margo svojich streleckých schopností prehodil: „Nie som žiadny bombardér. Skôr technický futbalista, ktorý triafa do siete z rôznych pozícií. Ľavou či pravou nohou a aj hlavou.“„Geňo“ nezakrýva svoje emócie z dobytia veľkej méty: „Chcel som pomôcť svojej rodnej dedine.“ Takto Grebáč vysvetľuje dôvody návratu z Dúbravy do Štiavnice. „Bolo to pred dva a pol rokmi. Situácia bola takmer katastrofálna, ale bolo cítiť, že začína svitať na oveľa lepšie časy. Prišiel som do zachraňujúceho sa mužstva a dnes oslavujem už jeho druhý postup. Nič krajšie som si ani nemohol želať.Ostrostrelec Družstevníka má svoje skúsenosti s nadregionálnymi súťažami. Z tohto zorného uhla tvrdí: „S týmto kádrom nemôže mať Štiavnica v V. lige žiadne problémy. Naopak, môžeme „mútiť vodu“ hore.“
Gólman P. Ondrejka ťaží najmä zo skúseností a z „čítania“ hry súpera
„Asi by som mal zaklopať na drevo. Zatiaľ nemám problémy s kĺbami, ani so svalmi,“ pochvaľuje 49-ročný muž medzi štiavnickými žrďami Pavol Ondrejka. „Dodnes sa pamätám na svoje futbalové začiatky, ktoré boli späté s prvou ružomberskou „zéeškou,“ trošku zo širšia pokračuje skúsený gólman. „Tam mi bolo vštepované, že brankár musí vedieť aj kopnúť do lopty. Dodnes tento vklad využívam. Dokážem vybehnúť i mimo „veľkého vápna“, loptu odhlavičkovať a svojim spôsobom tiež zasuplovať zadného stopéra.“
Štiavničan P. Ondrejka chytal počas „vojenčiny“ i III. ligu za Duklu Písek a potom (po dlhých rokoch), keď dovŕšil štyridsiatku, aj rovnakú súťaž (v drese Liptovského Mikuláša) na Slovensku. „Mikulášťania ma druhý raz angažovali ako štyridsaťpäťročného,“ pridáva ako „pikošku“ Pavol.
„Počas svojej športovej kariéry som bol pri pár postupoch. Najviac sa ale hrdím tým, že už skoro ako päťdesiatnik idem do V. ligy. Tiež ma mimoriadne teší, že za tie roky ma nezastihol žiadny zostup. Nuž a do Štiavnice som sa vrátil z jediného dôvodu, aby išla vyššie.“Brankársky veterán za svoju najväčšiu doménu, vypipľanú mnohoročnou skúsenosťou, považuje „čítanie“ hry súpera. „Aj napriek nie vysokej postave, dokážem odhadnúť jednotlivé situácie. Preto som ani v III. lige nemal problémy s centrami.“ Nestarnúci brankár verí, že si po letnej prestávke zachytá v V. lige. A keby Družstevník nemal o jeho služby záujem, nezostane na ocot. „Momentálne mám štyri ponuky. Z prvej a druhej triedy. Myslím si, že minimálne na „okres“ stále mám.“
Keď starosta miluje futbal a považuje ho za obecnú kultúru
„Keď ma v deväťdesiatom štvrtom prvý raz zvolili za starostu obce, bol som pri obnove miestneho futbalu. Začínali sme so žiackym družstvom,“ pripomína štiavnický richtár Dušan Lauko obdobie bez seniorskeho futbalu. Ten predtým zmizol z „mapy“, čoho odrazom bolo zdevastované ihrisko. Momentálny futbalový stánok, ktorý navyše v lete sa má ešte zväčšovať, môže byť pýchou novica V. ligy. „Pred desiatimi rokmi sme na tomto poli začínali vlastne od piky. Podpora športu však bola neoddeliteľnou súčasťou môjho každého volebného programu. Okrem našej propagácie, ide aj o obecnú kultúru. Veď občanom ponúkame program pre nedeľné popoludnie.“
Po jeseni aj starosta začal kuť postupové plány, ale bol opatrný. „Keď sme v treťom jarnom zápase vyhrali v Ludrovej,“ už som o prvenstve nepochyboval,“ prezrádza D. Lauko. „Je to predovšetkým úspech súdržnosti nášho kolektívu. Jeho obrovského chcenia. Moja osobitná vďaka ďalej patrí Pavlovi Hlaváčovi. Nevídanému futbalovému fanatikovi. Od pondelka do piatka naplno zarezáva v práci a cez víkend „maká“ pre klub, čím vraj relaxuje. Poďakovať musím i nášmu poslaneckému zboru. Ten napríklad pred pár dňami schválil aj úpravy ihriska. Chceme ho predĺžiť o desať metrov a o štyri rozšíriť. Všetko je to naplánované na letnú prestávku.“
Dva postupy za dva roky. Nebude aj tretí? - pýtame sa tamojšieho starostu. „S takýmito plánmi sa nezaoberáme. Veď sme čistým nováčikom. Len štyria naši hráči pôsobili v nadokresných súťažiach. Verím však, že v V. lige sa budeme pohybovať v hornej polovici tabuľky.“
