Ružomberok - Huby kedysi nazývali mäsom chudobných. Toto prirovnanie sa hodí aj v dnešnej dobe, keďže mäso zase zdraželo. „Hubové mäsko“ je síce lacnejšie, ale má to jeden háčik: ak nerozoznáte bravčové od hovädzieho, nič sa vám nestane. Ale ak si pomýlite šampioňón či bedľu s jedovatou muchotrávkou, môže to byť vaša posledná večera. 
Primár oddelenia anesteziológie, resustitológie a intenzívnej medicíny Vojenskej nemocnice v Ružomberku Marián Berešík má v svojej pracovni aj atlas húb.
Do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku priviezli v priebehu týždňa osem ľudí, ktorí sa priotrávili muchotrávkou tigrovanou. „Toľko ľudí otrávených tou istou hubou za taký krátky čas sme tu ešte nemali,“ povedal primár oddelenia anesteziológie, resustitológie a intenzívnej medicíny Marián Berešík a pokračoval: „Prvé dva prípady otravy muchotrávkou tigrovitou sa stali nezávisle od seba. Priviezli k nám 82-ročného muža v hlbokom bezvedomí, ktorému vraj huby priniesol priateľ. Druhý bol mladý, 35-ročný a huby jedol už v lese v surovom stave. Údajne si ich pomýlil so šampiňónmi. Ale väčšina ľudí si muchotrávku tigrovanú mýli s plávkami alebo s bedľami. To bol prípad celej rodiny, ktorú k nám priviezli v nedeľu 11. júla. Otec, matka a ich tri deti vo veku 5, 9 a 11 rokov sa otrávili tou istou hubou - muchotrávkou tigrovanou. Vieme to určite, pretože promptne posielame vzorky húb z výplachu žalúdka sanitkou na rozbor do mykologického centra v Banskej Bystrici a odtiaľ nám okamžite telefonujú - je to tá a tá huba. Vo všetkých prípadoch to bola iba muchotrávka tigrovaná, žiadna iná huba.“
 |
| Súrodenci Roman a Marcelka nám povedali, že huby už radšej jesť nebudú. |
Otec a 5-ročné dieťa boli vo vážnom stave, museli ich napojiť na dýchacie prístroje a celú noc sledovali ich vitálne funkcie. Pri strate vedomia totiž hrozí, že pacientovi môže zapadnúť jazyk, prípadne sa môže udusiť zvratkami. Podľa slov M. Berešíka muchotrávka tigrovaná pôsobí už po štyroch hodinách na centrálnu nervovú sústavu. Príznaky otravy sa začínajú prejavovať halucináciami, zlým videním a kŕčami, postihnutí postupne strácajú vedomie. Ak má niekto spomínané príznaky po požití húb, mal by ich čo najskôr donútiť opustiť žalúdok, vyvolať zvracanie a okamžite vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Nasleduje opakovaný výplach žalúdka a ďalšie „príjemné“ procedúry závislé od stupňa otravy a stavu pacienta. Počas našej návštevy vo Vojenskej nemocnici (v pondelok12. júla) v nej bola ešte celá spomínaná rodina. Otec na anesteziologicko resustitačnom oddelení, matka na internom - jednotke intenzívnej starostlivosti - a deti na detskom oddelení. Keďže rodičom ešte nebolo príliš do reči, išli sme sa pozrieť, ako sa darí deťom. Najstarší Roman pozeral televízor a keď sme sa ho spýtali, ako sa má, povedal, že dobre. Tešil sa, že na druhý deň už bude môcť ísť domov a užívať si prázdniny a jeho sestra tiež. Ale hríby vraj už radšej jesť nebudú. Podľa informácie vrchnej sestry Jany Funiakovej Romana a Marcelku prepustili z nemocnice minulý utorok, otca, mamu a Frederika o deň neskôr - v stredu.
Obaja lekári, Marián Berešík aj primár detského oddelenia Jozef Rajecký, sa zhodli na tom, že deti do 6. roku by huby vôbec nemali mať na jedálnom lístku, lebo aj tie jedlé sú ťažko stráviteľné a pre deti nevhodné. Dospelí by si mali dávať pozor pri ich zbere a zbierať iba tie, ktoré dobré poznajú. Veľmi dôležité je aj ich spracovanie a tepelná úprava. Zaujímavé je, že napríklad obávaný satan, ak sa dobre tepelne upraví, nie je jedovatý. Huby by sa mali konzumovať čerstvé, neskladovať. „Mali sme v prípad, že k nám v zime priviezli pacienta po požití húb, ktoré vybral z mrazničky,“ povedal M. Berešík a dodal. „Vlani sme veľa prípadov otravy hubami nezaznamenali, lebo bolo sucho a huby veľmi nerástli. Kuriózny prípad sme mali asi pred 15 rokmi, keď k nám tiež priviezli celú rodinu – starých rodičov, rodičov aj deti. Otrávili sa pravdepodobne vláknicou. Raritou bolo, že najskôr volali zvelorekára ku psovi, ktorý sa im akosi nezdal, až potom pohotovosť. Našťastie, všetci prežili.“
Muchotrávka tigrovaná patrí síce smrteľne jedovaté huby, ale nezanecháva trvalé následky. Nebezpečnejšia je muchotrávka zelená, ktorá poškodzuje pečeň. Príznaky otravy sa po jej požití prejavujú neskôr – asi po šiestich až ôsmich hodinách. Nie všetky muchotrávky sú však jedovaté. Jedlá a veľmi chutná je napríklad muchotrávka červenkastá, do ktorej mnohí kopú. Rozoznáte ich podľa toho, že muchotrávka tigrovaná má ryhovaný okraj klobúka a hladký prsteň, muchotrávka červenkastá má hladký okraj klobúka a ryhovaný prsteň. K jedovatým muchotrávkam patrí aj muchotrávka červená, olivovohnedá, slamovožltá a citrónovožltá, k smtreľne jedovatým zelená, tigrovaná a biela. Naopak, veľmi chutná a jedlá je okrem muchotrávky červenkastnej aj muchotrávka cisárska, ale ochutnať ju by vás vyšlo draho. Je totiž na zozname chránených húb a jej spoločenskú hodnotu vyčíslili na 1500 korún. Pozor si treba dávať aj na bedle a hlavne bedličky. Ostrošupinatá je jedovatá a hnedoružová dokonca smrteľne. Ak nie ste si nejakou hubou istí, radšej neriskujte, prelistujte si hubársku príručku, atlas húb, poraďte sa so skúseným hubárom, alebo navštívte Hubársku poradňu. Nájdete ju v Liptovskom Mikuláši v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva na Ulici 1. mája 38. Otvorená je každý pondelok od 14.30 do 16.30 až do 25. októbra.
