Ružomberok - Ružomberok dva razy prehral navlas rovnakým výsledkom
0:2 (najprv v Rimavskej Sobote a teraz doma s Dubnicou), čiže stále sa čaká aj na prvý gól v novom ročníku.
J. Mucha: „Oni stále hrozili brejkami, my zase vždy sme išli do plných.“
„Súťaž sme začali katastrofálne, ale netreba z toho robiť tragédiu,“ uviedol po sobotňajšom stretnutí kapitán ružomberského tímu, brankár Ján Mucha. „Stáva sa to aj iným, silnejším mužstvám. Napríklad vlani Žilina veľmi zle odštartovala a napokon predsa obhájila titul. Samozrejme, takýto vstup nie je dobrý. Negatívne sa podpisuje pod sebavedomie mužstva i jeho psychiku. Sami sa ale musíme z tejto situácie dostať. Verím, že už v ďalších kolách sa herne aj výsledkovo chytíme.“
Ako ste videli z brány dianie na ihrisku?
- Zjavná bola naša snaha o útočný futbal. Takýto štýl prináša však i svoje riziko, keď súper má väčší priestor na protiútoky. A práve brejkami nás Dubnica zdolala. Neustále nimi hrozila, naopak my sme vždy išli do plných. Vtedy sa ťažko rodia nejaké vyložené šance.
Po dvoch kolách ste už štyri razy museli vyberať loptu z vlastnej siete. Ako to vnímate?
- Nejaké priemery si nerobím. Jedno je však isté, jarnú časť som mal veľmi vydarenú a inkasovaných gólov nebolo veľa. Teraz však mužstvo nabieha na iný, útočnejší herný prejav. A zatiaľ je to tak trochu i na úkor kvality defenzívnej práce.
Aká atmosféra bola v šatni pred stretnutím?
- Taká klasická. Prvý raz sme sa v tejto sezóne predstavili pred vlastným obecenstvom, každý myslel len na víťazstvo. Nepredpokladali sme, že to takto smutne dopadne. Už nič iné nám nezostáva, len sústrediť sa na najbližšie kolá a z prvých dvoch sa poučiť.
V. Helbich: „Sklamali sme ako celok“
Stred obrany MFK, ktorý „obhospodarovali“ Helbich a Laurinc, bol v sobotu asi najboľavejším miestom domáceho mužstva. Hoci aj bezradnosť vpredu bila do očí. „Súhlasím, aj naše chyby sa podpísali pod dubnické góly, ale nielen v strede obrany sme pôsobili neistým dojmom,“ vravel po zápase Vladimír Helbich, ktorý bol na „ploche“ šesdesiattri minút (potom ho vystriedal Jendrišek). „Sklamali sme ako celok. Už v strede poľa sa nezachytávali súperove útoky. Veľmi ľahko sa Dubničania dostávali až pred našu bránu.“
Čo si myslíte, prečo už druhý zápas sa Ružomberok len trápil v koncovke?
- Neviem. V prvom rade sme nezachytili úvod. Súper sa na nás veľmi dobre pripravil, na druhej strane my sa trápime. Keď sa nedarí, pridruží sa ešte k tomu i nervozita. Keď sa Dubnica ujala vedenia, naša neistota vzrástla. Všetko so všetkým súvisí, aj s koncovkou.
V čom hľadať „tajomstvo“ druhej prehry?
- Keby som to vedel... Tento zápas nám jednoducho vôbec nevyšiel. Verím, že už takto zle nezahráme. Najmä naivne. Asi v tom bola hlavná príčina našej prehry. Akoby sme si mysleli, že tri body prídu ľahko. Možno trochu sme Dubnicu i podcenili.
Š. Zošák: „Nedokázali sme sa presadiť jeden na jedného.“
„Veľa sme toho súperovi dovolili,“ skonštatoval domáci strednopoliar Štefan Zošák. „Dubnica vkuse hrozila rýchlymi brejkami. S týmto jej tromfom sme sa počas celého stretnutia nedokázali vysporiadať. Tam bola, podľa mňa, najväčšia chyba.“
Čo poviete na defenzívu súpera? Bola taká nepriepustná?
- Predovšetkým sme sa nedokázali presadiť v súbojoch jeden na jedného. To bol rozhodujúci dôvod, že sme nič nedokázali v koncovke.
Ako sa vám páčil súper?
- Musím povedať, že dôkladne sa na nás pripravil po každej stránke. Dobre pracoval v defenzíve a z nej vychádzal do „gólových“ brejkov. My sme sa snažili o útočný futbal a práve naň hostia boli nahotovaní.
