Ružomberok - Dvanástymi republikovými šampiónmi sa pred pár dňami v Žiline stali členovia Beachvolleyballového clubu Ružomberok Radoslav Dvorský a Michal Litva. Bol to prvý titul tejto dvojice.
Aká konkurencia sa zišla v Žiline? - pýtame sa R. Dvorského.
- Išlo o finálový „podnik“ majstrovstiev Slovenska, na ktorý sa kvalifikovalo šestnásť najlepších dvojíc, ktoré zišli z predchádzajúcich šiestich turnajov. My sme Mišom sme odohrali len jediný, a to Martine. Víťazstvo na ňom nám zabezpečilo účasť na „Slovensku“.
Môžete nám priblížiť žilinského „pavúka“?
- Hralo sa už dlhšie zaužívaným systémom tzv. dvojitej prehry. To znamená, že každý raz môže „zakopnúť“, avšak po druhom prehratom zápase sa už „balí“.
Aká bola vaša cesta k prvenstvu?
- Jediný, hoci víťazný štart na predchádzajcich turnajoch, znamenal, že sme nastupovali až ako deviata nasadená dvojica. V prvom kole bol našim súperom ôsmy nasadený novomestsko - bratislavský pár Uváček - Sládeček, nad ktorým sme vyhrali 21:13 a 21:12. V druhom kole nás čakala turnajová „jednotka“ Prešovčania Červeň s Ondruškom. Opäť však išlo o pomerne hladkú našu záležitosť, po setoch 21:14 a 21:16. V zápase o postup do semifinále sme si poradili s Bratislavčanmi Kimiánom a Nemcom 21:11 a 21:15. Ďalej nasledovalo víťazstvo nad Procházkom a Schotterom 21:18 a 21:19. Vo finále to bol súboj s druhým nasadeným tímom Sládeček - Šrámek a ten vyznel 21:18 a 21:17 v náš prospech. Len dodám, v posledných dvoch dueloch boli našimi súpermi bratislavskí volejbalisti. Okrem zlata, nás teší aj fakt, že sme počas majstrovstiev nestratili ani jeden set.
Predpokladali ste takúto priamu cestu k najvyššej méte?
- Naše plány sú ďaleko vyššie. Nič iné nám preto nezostávalo, len doma dokázať, že sme najlepší. Zisk majstrovského titulu musel byť z tohto zorného uhla pre nás samozrejmosťou. Inú alternatívu sme si ani nepripúšťali. Čím by sme potom argumentovali, že máme na to, aby sme aj na medzinárodnom poli niečo dokázali?
Vieme, že v minulom roku ste snívali aj sen o Hrách XXVIII. olympiády v Aténach. Svalové zranenie vášho partnera v najnevhodnejšej chvíli však urobilo škrt všetkým vašim plánom. Čo všetko ste s Michalom Litvom stihli pred „Slovenskom“ absolvovať?
- Najprv, ako prvý po Mišovom zranení, to bol už spomínaný turnaj M SR v Martine. Týždeň pred domácim šampionátom sme si odskočili do Starých Jabloniek v Poľsku na podujatie Svetovej série. Škoda, že z kvalifikácie sa nám nepodarilo postúpiť medzi najlepších 32 dvojíc. Bolo to však len o „chlp“. Nešťastne sme tu v treťom sete s Lotyšmi Grinbergsom a Vensbergom prehrali až v tajbrejku. Priznám sa, trochu nám to pred „žilinou“ skalilo náladu. Veď v Poľsku bola veľká šanca ísť ešte aj ďalej.
„Atény“ sú už nenávratne „fuč“. Je známe, že spolu s Michalom Litvom ste všetko vsadili na jednu kartu, a to vybojovanie si olympijskej letenky. K tomu mala dopomôcť i lanská a tohtoročmá príprava v mekke beachu, v Brazílii. Čo teraz, aké máte plány. Nie je po motivácii?
- Treba ísť ďalej. Už dnes je pre nás veľkou výzvou Peking 2008. Chceme urobiť všetko preto, aby sme si prekliesnili cestu do svetovej elitu a predstavili sa na ďalších olympijských hrách. Všetko je však aj o financiách, o podpore o sponzoroch. V tomto roku by sme mali ešte absolvovať satelitné turnaje v Čechách, vo Francúzsku a Švajčiarsku. Potom je ešte Svetový pohár v Rio de Janeiro. Či tam pôjdeme to, kvôli peniazom, ešte zvážime. Pretože už teraz treba začať skôr naháňať prostriedky na ďalšiu sezónu.
