 |
| Členky spevácko-tanečno sekcie ružomberského Klubu dôchodcov zaujali svojím temperamentom aj zmyslom pre humor. Predstavili sa ako mažoretky i Rómky, na fotografii imitujú populárnu skupinu Lojzo. |
Vlkolínec - Vo Vlkolínci žije trvalo iba tridsaťpäť obyvateľov, ale v prvú augustovú sobotu ho navštívilo asi tisíc ľudí. Na 13. ročník už tradičného podujatia Nedeľa vo Vlkolínci prišli aj zástupcovia z juhočeskej obce Jankov pri českých Budejoviciach. Jej časť Holašovice je tiež zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Program otvorila vedúca oddelenia kultúry Mestského úradu v Ružomberku Dagmar Majeríková a netradičné mažoretky zo spevácko-tanečnej sekcie ružomberského klubu dôchodcov. Počas nedele vystúpili ešte niekoľkokrát a zaujali tiež rómskymi tancami. O dobrú náladu a príjemnú atmosféru sa postarala aj spevácka skupina Orava z Dolného Kubína, ľudová hudby Tomáša Uličného z Kalamien, folklórna skupina z Liptovskej Lúžnej a recesistická hudobná skupina Ploštín punk. Celé podujatie sa konalo v amfiteátri pod obcou, ktorý vybudovali pred troma rokmi.
Na lúke bolo veľa stánkov a ľudoví remeselníci nielen predávali a vystavovali svoje výrobky, ale záujemcov zaúčali aj do tajov ich zhotovovania. Boli medzi nimi kováč, keramikár, pernikár, drotár, včelár či tkáčky z Komjatnej, ktoré ukazovali, ako sa spracúval ľan. Pozornosť pútali dvaja rezbári – Dalibor Novotný z Liptovského Hrádku a Alfréd Šimrák z Bieleho Potoka. Z vaše dvojmetrových kusov dreva vytvárali ľudské postavy. Vlani ešte s jedným rezbárom urobili v amfiteátri tri drevené sochy a nechali ich pre radosť návštevníkov tam. Tentoraz k nim pridali ďalšie dve. Založili tak tradíciu a keď vydrží, možno sa bude po čase vlkolínsky amfiteáter podobať tomu východnianskemu, kde je podobných drevených sôch asi sto.
Priamo v obci medzi drevenicami maľovali a vystavovali svoje diela výtvarní umelci, v Roľníckom dome si záujemcovia mohli pozrieť výstavu obrazov a fotografií.Deti si prišli na svoje v nafukovacom hrade a pri rôznych súťažiach, ktoré pre ne pripravilo Občianske združenie Vlkolínec. Zaujímali ich aj ukážky výcviku záchranárskych psov a najmä chlapcov (ale aj chlapov) expozícia historickej hasičskej techniky. Mnohí si oblizovali prsty po chutnom guláši, ktorí navarili členovia akciovej spoločnosti Mestské vrchy. Zabezpečovali aj kyvadlovú dopravu z Bieleho Potoka do Vlkolínca.
Vlkolínec je miestnou časťou Ružomberka a jeho správcom je Július Šramo. Prezradil nám, že prvýkrát požiadali o príspevok z Vyšegrádskeho fondu a chceli pripraviť aj iné podujatia a semináre, ale nedostali nič. Napriek tomu sa nedeľa vo Vlkolínci vydarila a prialo jej aj počasie. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – Vlkolínec bola do Zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaná v roku 1993 v Kolumbii. Je najzachovalejšou rezerváciou ľudovej architektúry na Slovensku. Založili ju drevorubači a uhliari v 14. storočí a názov dostala podľa vlkov vyskytujúcich sa kedysi v tejto oblasti. Vlka tu síce už dávno nevideli, ale jeden hubár nám povedal, že pri Vlkolínci videl pred troma týždňami medveďa.
V obci je asi 60 dreveníc a priľahlých objektov, drevená zvonica z roku 1770, murovaný kostolík, Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania aj informačné stredisko. Od júna chodí do Vlkolínca v pracovné dni dvakrát za deň „gazela“ (Gazelle), miniautobus pre jedenásť cestujúcich. Je určený predovšetkým pre Vlkolínčanov, ktorý dochádzajú do práce, do školy alebo za inými povinnosťami. Deti a dôchodcovia platia päť, dospelí desať korún.
