Liptov - Od začiatku letných prázdnin zasahovali záchranári Leteckej záchrannej zdravotnej služby (LZZS) ATE Poprad s vrtuľníkom v liptovskom regióne už viackrát. Tretí júlový deň si v Jaloveckej doline v Západných Tatrách vyvrtla rameno po páde na chodníku štyridsaťšesťročná žena z Brna. Vrtuľník ju odtransportoval do nemocnice. O deň neskôr vrtuľník opäť pristával v Liptovskom Mikuláši. „Počas výletu na Krupovu hoľu v Nízkych Tatrách spadla na turistickom chodníku štyridsaťdeväťročná turistka zo Šúroviec. So zlomeným predkolením ju vrtuľník LZZS dopravil do liptovskomikulášskej nemocnice,“ povedal nám Pavol Svetoň, hovorca LZZS ATE.
Vrtuľník letel aj pre dvadsaťštyriročnú ženu z Brna, ktorá na turistickom chodníku v Spálenej doline v Západných Tatrách dostala žalúdočnú a črevnú koliku. Záchranári ju dopravili do nemocnice v Ružomberku. Zaujímalo nás, kto platí za zásahy LZZS ATE? „Väčšinou sú postihnutí turisti a horolezci zo zahraničia poistení. Od 1. mája, po vstupe Slovenska do Európskej únie musia mať so sebou všetky potrebné dokumenty z ich poisťovne, ktoré na poistenie potrebujú. Ak ich nemajú, ATE posiela faktúru pacientovi a ten ju môže predložiť svojej poisťovni na preplatenie. Ak faktúru poisťovňa nepreplatí, musí ju zaplatiť sám,“ vysvetľuje Pavol Svetoň. Hovorca odporúča návštevníkom hôr poistiť sa aj v komerčnej poisťovni, tak ako to robia všetci, ktorí prichádzajú zo západných krajín.
Nie všetci však za zásah zaplatia. „Najviac ATE dlhujú Poliaci. Je to vyše 80 tisíc dolárov. Zdá sa však, že tieto peniaze sú nevymožiteľné, i keď sa o ich vyplatenie ATE pokúša rôznymi formami. Sú to staré dlhy, ktoré boli nezaplatené aj napriek tomu, že Slovensko a Poľsko majú uzavreté dve medzištátne dohody o zdravotnej pomoci. Aj napriek tomu, že v EÚ už platia nové pravidlá zdravotného poistenia, ATE sa pokúša staré dlhy vymáhať. Veľkými dlžníkmi sú aj Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. Peniaze za ich záchranu pravdepodobne ATE nikdy neuvidí,“ dozvedeli sme sa.
Mnohí si teraz pomyslia: „Ak neplatia, nech ich nezachraňujú.“ Čo na to hovorí Pavol Svetoň? „Takto sa to riešiť nedá. Ak niekto volá o pomoc a ide o záchranu života, nemôžeme sa pýtať, či má, alebo nemá poistku. Preto má firma viac škody ako úžitku. LZZS je neštátne zdravotné zariadenie, preto si nemôže dovoliť lietať len tak. Napriek tomu to v kritických situáciách kritických situáciách robí.“ Od Pavla Svetoňa sme sa dozvedeli, že turistom v horách môže veľmi pomôcť Karta darcu. Jej majiteľ má totiž právo na nadštandardný zásah. Dnes ju má už vyše šesťsto ľudí. Informácie, ako ju získať sú aj na internetovej stránke www.ate.sk.
