Ružomberok - Konečne sa „do čierneho“ trafil strednopoliar Rudolf Urban. Jeho osemnásty gól v našej najvyššej súťaži mal navyše prívlastok najcenejší - trojbodový.
V predchádzajúcom kole, doma s Dubnicou, ste sa neobjavili ani na domácej súpiske. Čo bolo toho príčinou?, - pýtame sa jediného strelca púchovského duelu.
- Prepadla ma angínu. Mal som zvýšené teploty a bral antibiotiká. Celý týždeň som bol preto mimo tréningového procesu.
Boli ste si istý, že v Púchove vás tréner od začiatku postaví?
- Dopredu som nevedel, či budem hrať. Tak sa stalo zvykom, len poldruha hodiny pred zápasom bola známa nominácia. Len vtedy som si mohol byť istý, že vybehnem v „základe“.
Ako došlo k vášmu „trojbodovému“ gólu?
- Na pravej strane ušiel Igor Žofčák a potom nasledoval jeho prízemný center do šestnástky. V behu som si jeho prihrávku spracoval a namieril loptu k žrdi. Mal som aj šťastie, že Bernady nevybehol a zostal v bráne.
Takže Urban dal konečne bodku za tohtosezónnou ružomberskou streleckou nemohúcnosťou?
- Nejde o to, či Urban. Raz to už muselo prísť.
Približne štvržhodinu pred koncom ste však ihrisko opustili. Aký dôvod uviedol tréner Hucko, keď vás stiahol?
- Tréner sa ma pýtal, ako som na tom. Mal som už toho plné zuby, tak som privítal vystriedanie.
Ako by ste charakterizoval tento zápas?
- Z oboch strán išlo skôr o taktickú partiu. Mužstvá vyčkávali na svojej polovici a skôr mysleli na brejky, ako na nejakú útočné búšenie. My sme sa ujali vedenia a mohli ho i poistiť. V posledných sekundách však stálo pri nás obrovské šťastie, keď Púchov nevyužil „dvestopercentnú“ šancu.
Autor: -svr-