Liptovský Hrádok - Veľký sviatok pod piatimi kruhmi si neodkrútil na ceste, ale len ako náhradník časovkárskeho družstva na 100 km. „Už doma som bol viac-menej pripravovaný na úlohu náhradníka,“ spomína dovalovský rodák, ktorý v tom čase obliekal dres Interu Bratislava. „Celkom som to nechápal, veď som z tej partie bol najrýchlejší, ale nič iné mi nezostávalo len s takýmto osudom zmieriť. Tréner Doležal, ktorý veľmi Slovákov nemal v láske, argumentoval tým, že mi vraj chýba cit pre rytmus, že by ostatní „chalani“ nemuseli stačiť mojej rýchlosti a pod. Nezakrývam, sklamanie bolo značné. Cítil som výbornú „fazónu“, žiaľ, nebolo mi umožnené ju predať. Len mimochodom, v tom čase, Doležal nikdy nešiel ani s reprezentačným družstvom na preteky Okolo Slovenska, hoci sa na nich schádzali viaceré hviezdy. Akoby slovenské podujatie ignoroval. Pritom niektorí zahraniční jazdci práve na ňom pilovali formu pred majstrovstvami sveta.“ Hneď po olympiáde, v osemdesiatom prvom bol Jurčo členom československého kvarteta, ktoré na svetovom šampionáte v Prahe dobylo v časovke bronz...
O štyri roky neskôr boli Olympijské hry v Los Angeles. Keďže Československo sa pripojilo k väčšine socialistických krajín, ktoré ich z politických dôvodov bojkotovali, aj Milanovi sa olympijský sen rozplynul. „Do poslednej chvíle sme dúfali, že Československo pošle svoju výpravu na Hry,“ vraví. „Takúto nádej v nás živili i viacerí čelní predstavitelia vtedajšej telovýchovy. Napokon však zaznelo oficiálne „nie“. Následné pocity obrovského sklamanie a zároveň bezmocnosti sa aj ťažko opisujú. Pred Los Angeles sme mali výborný tím a verili sme, že by z toho mohla byť aj medaila. Akýmsi testom, ktorý nás tiež povzbudil boli osemetapové preteky Porýnim a Falckom, ktoré som vyhral a popredné priečky dosiahli i moji reprezentační kolegovia. Miesto olympiády sme cestovali náhradné podujatie do NDR. Naň sa viazala aj rovnaká motivácia ako bola vypísaná pre Los Angeles. Po druhom mieste sme dokonca na Pražskom hrade prevzali štátne vyznamenania.“ Ďalšie Olympijské hry ´88 v Sou-le boli takisto bez Milana Jurča, avšak úplne z iného dôvodu. Ten totiž prešiel k profesionálom a v tom čase na Hrách mohli štartovať len amatéri.
Na poslednej olympiáde v Sydney sa M. Jurčo zúčastnil ako predseda Slovenského zväzu cyklistiky, dnes pod Akropolu odlieta vo funkcii reprezentačného trénera dvojice cestárov - Martina Riška a syna Mateja, ktorých v Aténach čakajú preteky s hromadným štartom. „Akurát títo dvaja členovia slovenskej výpravy nedostali na olympijskú prípravu ani korunu,“ tak trochu si ťažká Jurčo, starší, ktorý v polovici septembra bude mať 47 rokov. „Nečakal som takýto postoj Slovenského olympijského výboru i nášho zväzu. Vraj chlapci nesplnili kritériá, ktoré vypísal SOV. Tie ale boli mimoriadne tvrdé, až nezmyselné. Podľa kritérii UCI, ktoré taktiež boli veľmi náročné, sme pre Slovensko vybojovali dve miestenky. Písal som, žiadal financie, ale márne. Takže celá ich príprava priebehala len v kluboch.“
Matej Jurčo, ktorý minulý štvrtok dovŕšil dvadsiatku, v súčasnosti ako člen ŠK Tatranské Orly hosťuje v talianskom klube Dernady. V jeho farbách ešte uplynulý týždeň štartoval na pretekoch Rothouse Regio Tour v Nemecku. Otec na margo synových možností, ktorému stále robí osobného trénera, poznamenáva: „Nikto pre cestársku skupinu nestanovil žiadne ciele. Inak by ma to bolo „naštvalo”, keďže celá príprava „chalanov“ bola na perifériu záujmu SOV. V žiadnom prípade však nejdeme na výlet, naopak chceme sa pobiť o čo najlepší výsledok. Na nedávnych pretekoch v Hamburgu, kde bola kompletná svetová elita, skončil Maťo na 67. mieste. V Aténach budú ale počty štartujúcich z jednotlivých krajín redukované, čiže je šanca na lepšie umiestnenie. Prihlásených je okolo 150 jazdov, z nich predpokladám, že do cieľa príde okolo päťdesiat. Našou prioritou je dokončiť olympijskú súťaž. Samozrejme radi by sme boli, keby to nebolo úplne na chvoste. V Maťových možnostiach je byť okolo 30. priečky. Očakávať prípadne ešte lepšie umiestnenie by bolo nereálne. Poznáme totiž momentálnu sily svetovej cyklistiky na ceste. Vynikajúcich jazdov je strašne veľa.“